Jozef Karika je autor mnoha úspěšných děl v odvětví hororu, válečných románů i syrových thrillerů z prostředí mafie. V druhé části rozhovoru se Karika podělil s Knižní dírou nejen o informace o dalším chystaném filmu, ale i o své koníčky, oblíbené autory i videohry. První část rozhovoru najdete ZDE.
Knižní díra: Vaše první knihy se věnovaly slovanskému panteonu, okultismu a esoterice. Pohybujete se stále v těchto sférách?
Jozef Karika: Tieto okruhy predstavujú môj celoživotný záujem a dá sa povedať, že aj moje romány vyvierajú práve z nich. Takže záujem pretrváva, rovnako aj môj skepticizmus. Ale okultizmus či mágiu nikomu neodporúčam, týmto kruhom sa vyložene vyhýbam.
Knižní díra: Strach se odehrává ve vašem rodném Ružomberku, ve kterém se ztrácejí malé děti. Inspirovala vás k tomu nějaká skutečná příhoda anebo jde čistě o vaši fantazii?
Jozef Karika: Počas môjho detstva v osemdesiatych rokoch došlo k niekoľkým zmiznutiam detí v liptovských horách. Takisto k niekoľkým nešťastným zabitiam pri turistike a podobne. Blízko je tu hneď niekoľko národných parkov s veľkou rozlohou divočiny. Keďže som väčšinu detstva trávil hrami s partiou v týchto horách, všetky tieto príbehy a fámy na mňa silno pôsobili. Všetky historky z môjho detstva v tomto prostredí, ktoré v novele Teufelsloch (publikovaná v Smäde) popisujem vo svojom autorskom pásme sú pravdivé alebo len minimálne upravené.
Knižní díra: Nebylo zvláštní sepisovat takto hardcore příběh zrovna o svém rodném městě?
Jozef Karika: Je to pre mňa zvláštne najmä v tom, že takto vytváram nové roviny reality či pseudo-reality, ktoré však v mojom duševnom svete zostávájú trvalo previazané s reálnym prostredím a niekedy je ťažké ich potom oddeliť a rozlýšiť. Prinajmenšom pre nejakú časť môjho podvedomia teda tieto roviny následne splývajú.
Knižní díra: Trhlina vychází ze skutečných událostí v pohoří Tribeč (nebo alespoň z autentických článků, ať už byly založeny na skutečnosti anebo šlo o creepypastu). Existoval tedy někdy Igor?
Jozef Karika: Existoval, a myslím, že stále existuje človek, ktorý mi veľkú časť toho, čo je podané v Trhline, vyrozprával ako svoj autentický zážitok. Príbeh ako taký je samozrejme dramatizovaný, to je môj autorský vklad. Ale ten základ tam bol.
Knižní díra: Trhlina je zatím první vaší knihou, která se dočkala filmové verze. Pracoval jste nějak na vývoji filmu? Co si o konečném výsledku myslíte?
Jozef Karika: O sfilmovanie malo záujem niekoľko produkčných spoločností. Dosť som s nimi komunikoval ohľadom ich zámeru a vízie. Išlo mi o to, či rozumejú tomu príbehu a rezonujú s nim. Keď som vytypoval DNA Productions ako najvhodnejších, už som im do toho nijako nevstupoval a nechal im voľnú ruku. Išlo mi o to, aby ľudia ako Peter Bebjak, ktorého si veľmi cením, pracovali s mojim príbehom slobodne a spravili naozaj vlastnú adaptáciu, vytvorili vlastné dielo. Tento prístup sa mi osvedčil. Filmovej Trhline by som možno vytkol niektoré drobnosti, no ako celok ju hodnotím skvelo a som z nej dodnes nadšený. Práve istá bizarnosť a netypický pôdorys podania príbehu sa k Trhline vynikajúco hodia. Naozaj si viem len ťažko predstaviť lepšiu adaptáciu a myslím, že si zaslúžila o niečo lepšie hodnotenie než sa jej od kritikov aj na čsfd dostalo.
Knižní díra: Budou zfilmovana ještě nějaká další díla po Trhlině?
Jozef Karika: Smršť je už nakrútená, režíroval opäť Peter Bebjak. Scenár napísal Peter Balko. Postupovali sme podobne ako pri Trhline, nechal som filmárom znova voľnú ruku, ešte som ich povzbudil, nech idú vlastnou cestou. Fascinuje ma vidieť nové variácie, ktoré vychádzajú z môjho príbehu. Filmová Smršť je pre mňa ako autora knižnej predlohy zaujímavá tým, že vychádza z príbehu môjho románu, aj sa k nemu cez flashbacky vracia, ale pokračuje po vlastnej linke zhruba od bodu, kde sa môj príbeh skončil. Čiže rovnaké univerzum aj mytológia, ale rozvíjanie môjho príbehu originálnym smerom. Nechcem prezrádzať viac, videl som pracovnú verziu filmu a jednoducho to treba vidieť, nič podobné ešte na Slovensku nevzniklo. Už len tomu, kto za dejisko vytypoval kúpele pri Sliači by mali dať medailu. V Amerike by takéto kulisy stáli desiatky miliónov, napríklad Boardwalk Empire. U nás stačí zájsť do štátneho podniku a máte to autenticky. Nemám rád takéto prirovnania, lebo ide o samostatné a originálne diela. Ale ak Trhlinu označovali za slovenský Blair Witch, tak Smršť bude slovenský Shining. A bude stáť za to. Aby som sa pochválil, musím spomenúť, že po de facto hlavnej role v Trhline aj v Smršti som si znova zahral aj ja. Opäť niečo zásadné, jedine pri filme nesmiete žmurknúť, aby ste ma neprepásli.
Knižní díra: Tak ale toto zní hodně solidně. Ví se, kdy to vyjde?
Jozef Karika: Nemám presnú informáciu, verím, že koncom tohto alebo začiatkom budúceho roku.
Knižní díra: Půjde film i do českých kin anebo na internetové platformy?
Jozef Karika: To je skôr otázka na producentov, ale myslím, že pôjde aj do Česka, nakoľko jednu z hlavných úloh zahrala Aňa Geislerová. Mimochodom, bravúrne.
Knižní díra: A kdo bude hrát ostatní charaktery?
Jozef Karika: Druhú hlavnú rolu stvárnil Tomáš Maštalír, je tam silné obsadenie. Ide o klaustrofobický film, zároveň je zrejme výrazne nákladnejší než Trhlina, aspoň tipujem podľa toho, čo som videl. Vravím, treba to vidieť, ťažko sa to opisuje. Prvý sfilmovaný román je pre autora mimoriadne silný zážitok, no Smršť ma rozsekala viac. Je to znepokojivý film, ktorý v človeku zostane ešte dlho po pozretí, zachádza pod kožu.
Knižní díra: Vaše horory jsou postaveny na kosmickém základě? Jste fanoušek H. P. Lovecrafta?
Jozef Karika: Určite áno, ale nie tak, že by som ho sústavne čítal a študoval. Ako dvadsaťročný som si prečítal väčšinu jeho tvorby, odvtedy sa k nemu vraciam len sporadicky. Je mi však bližší celkovým nastavením než konkrétnymi literárnymi motívmi. Trúfam si tvrdiť, že aj keby som sa s Lovecraftovými príbehmi nestretol, písal by som približne rovnako. Gnosticizmus, Schopenhauerova koncepcia žravej vôle, lucidné snenie a ďalšie inšpiratívne zdroje by u mňa viedli k zhruba rovnakému prejavu.
Knižní díra: Kdo je váš oblíbený spisovatel obecně?
Jozef Karika: Obecne nemám žiadneho, skôr parciálne a tých je viac. Napríklad Gustav Meyrink, Franz Kafka, Ayn Randová, Bret Easton Ellis alebo Jakub Zulczyk. Od posledného menovaného poznám jediný román, Oslnení svetlom, ale považujem ho za geniálny. U vás veľmi rešpektujem a čítam napríklad Petra Stančíka, Michala Ajvaza alebo aktuálne Kateřinu Surmanovú. Obdivujem tiež Karin Lednickú, Šikmý kostel je fenomenálne dielo.
Knižní díra: A co je vaše guilty plesure?
Jozef Karika: Diablo je tak trochu povinnosť. Prvý diel ma zachytil ako sedemnásťročného, spolu s touto sériou som vyrastal. Podobne ako pri Elder Scrolls. Dnes sa už ťažko popisuje, čo taká Arena v roku 1994 znamenala, najmä ak ste zároveň mali silnú fantáziu a fabulačnú schopnosť. V súčasnej dobe sa to zdá smiešne, ale bola to naozaj brána do inej reality. Ďalej Bloodborne, to bol to pre mňa najsilnejší hráčsky zážitok medzi 20-tym a 40-tym rokom života, teda za dve dekády.
Knižní díra: Hráváte i počítačové hry anebo jen na konzoli?
Jozef Karika: Na konzole, ale iba zriedka. Veľkú časť dospievania som strávil hraním za počítačom, odvtedy sa snažím počítač používať iba na prácu. Ale moja herná história, najmä okolo puberty sa určite podielala na mojom písaní. Súviselo to spolu, v tom období som začal písať prvé poviedky. Verím, že moju imagináciu a fantáziu k tomu stimulovali aj počítačové hry. Celá vtedajšia hráčska komunita a kultúra najmä okolo časopisu Score.
Knižní díra: Dohrál jste někdy Dark Souls?
Jozef Karika: Myslím, že dvojku a určite trojku, tá však bola pomerne ľahká. Ďalšie hry v tejto línii som už nehral, vyžadujú príšerne veľa času a fokusu.
Knižní díra: Co série Baldur´s gate nebo Witcher?
Jozef Karika: Baldurs Gate a Witcher prišli v období, keď som už veľa nehral. Jednotku som ešte prešiel, potom som sa hraniu dlho nevenoval. Patrím k tým, ktorí vyrastali pri RPG-čkach ešte o jednu generáciu skôr, napríklad Dungeon Master I a II, Lands of Lore, Eye of Beholder a spomínanej Arene.
About The Author
