Rozhovor s Markem E. Pochou: „Koniec je blízko!“

Mark E. Pocha, vlastním jménem Marián Kluvanec, má na poli slovenského hororu a fantastiky solidní postavení. Za poslední roky sa jeho jméno objevilo v antologii poviedok A bude hůř, Zombie apokalypsa, Sešívance nebo Ve stínu magie, také má na kontě romány Kontakt, Na Dušičky zomrieš , Krajina Kanibalov, Dom 490, Oni a Bestie. Označuje sa jako Charles Manson československé literární scény. My sme se s ním pobavili o jeho inspiracíh, obavách a plánech do budoucna.

Knižní díra: Všimli jsme si, že v posledních letech fušuješ do různých žánrů. Do kterého bys na 100 % nešel a proč?
Mark E. Pocha: Text si určuje sám, aký chce žáner. Horor som si nevybral, on si vybral mňa. Zjavujú sa mi príbehy, ktoré potom zapisujem najlepšie, ako viem. Takže nie je vylúčené, že jedného dňa zabŕdnem aj do červenej knižnice!

Knižní díra: Máš nejakou knihu či film, ktorý sa ti líbí, ale stydíš se za to?
Mark E. Pocha: Nehanbím sa za nič, na to je život prikrátky. Ale najbližšie k tomu, na čo sa pýtať, je asi film 50 odtieňov sivej. Priznávam bez mučenia, bavil som sa!

Knižní díra: To mě fakt zajímá – co se ti na tom proboha líbilo?
Mark E. Pocha: Príjemná naivita hlavnej hrdinky, tempo, nechcený humor a výborná hudba. A že to vlastne neskončilo dobre.

Knižní díra: Kdyby ses mohl setkat s nějakou mrtvou osobností jako duchem, která by to byla?
Mark E. Pocha: Hmhmhm, asi Edgar Allan Poe. Je mi najbližší svojim životným štýlom. A ešte bol aj skvelý spisovateľ.

Knižní díra: Jeho životní styl v jakém směru?
Mark E. Pocha: Ísť naplno do všetkého, vrhať sa do nových dobrodružstiev a potom všetko zapisovať a vytvárať skvelé príbehy. A určite by som nepohrdol štamprlíkom domácej.

Knižní díra: A co jeho smrt? Taky bys chtěl zemřít za záhadných okolností, abys ještě dlouho vrtal lidem v hlavě?
Mark E. Pocha: Ja som pôžitkár, nepotrebujem k šťastiu studenú lavičku, na ktorej ma nájdu zmrznutého na kosť.

Knižní díra: Ve svém románu Dom 490 píšeš, že vychází z reálných událostí. Ty sám věříš v nadpřirozeno?
Mark E. Pocha: Dom 490 naozaj existuje a je opradený desivými historkami: plieskanie okeníc a dverí, podivné zvuky o polnoci… Bolo popísaných mnoho úkazov s ním spojených. Pokiaľ ide o vieru v nadprirodzeno, som nerozhodný, a skôr skeptický. Ale verím ľuďom, ktorí popísali svoje osobné skúsenosti s touto sférou.

Knižní díra: Na přebale Domu 490 vylučuješ jakoukoliv podobnost mezi tebou a hlavní postavou. Jsou však v příběhu nějaké črty, které jsi odsledoval ze svého okolí?
Mark E. Pocha: Každý silný príbeh sa do istej miery zakladá na skutočnosti. Vedeli to už realisti – Hemingway, Tolstoj, Dostojevský, Faulkner… Najlepšie príbehy píše život okolo nás, úlohou spisovateľa je dať im umeleckú formu; podať ich záživným spôsobom ako koncentrovanú ľudskú skúsenosť. Takže áno, tiež som čerpal z reality okolo seba. Veľa sa zhováram s ľuďmi a veľa sa venujem introspekcii, to všetko sú predpoklady tvorby.

Knižní díra: Byl jsi někdy svědkem nějaké nevysvětlitelné nebo nadpřirozené události?
Mark E. Pocha: V dome po starých rodičoch sa v noci stále niečo deje: vejúce záclony, zapínanie svetiel, vŕzganie parkiet, akoby niekto prechádzal izbami… Ale či je na príčine prirodzená práca stavebného materiálu, alebo zvýšená paranormálna aktivita, sa asi nikdy nedozvieme.

Knižní díra: Spisovatelé se často skrz svoje psaní vypořádávají s nějakými skrytými traumaty nebo obavami. Když se tolik věnuješ děsivým příběhům, není to proto, že si sám ve skutečnosti strašpytel?
Mark E. Pocha: Určite asi áno, neviem, neriešim. Dôležitý je príbeh a to, aby pôsobil na čitateľa. A aby sa autor pri jeho písaní bavil. To je prvá skúška správnosti: ak sa pri písaní bavíš, zrejme sa budú baviť aj čitatelia.

Knižní díra: Čeho se nejvíce bojíš?
Mark E. Pocha: Moje osobné strachy sa vyvíjali s postupom času a fázami dospievania. V detstve desí človeka trebárs tma a pavúky, neskôr si začneme uvedomovať vlastnú zraniteľnosť, potom príde strach zo smrti, z pomalého umierania… Za ultimátny strach však považujem strach o vlastnú rodinu.

Knižní díra: Jaký druh smrti je podle tebe nejhorší?
Mark E. Pocha: Z voleja mi napadá naopak ten najlepší: na dôchodku, pri orgazme s teenagerkou! (ha-ha)

Knižní díra: Chtěl bys takto umřít?
Mark E. Pocha: Kto by nechcel?

Knižní díra: Co si myslíš o přemnožení divočáků v Čechách roku 2018?
Mark E. Pocha: Odstrel večer, ráno zabíjačka. Pri zabíjačke som neraz asistoval, to je celodenný žúr. Strieľať viem, ale poľovačky som sa ešte nezúčastnil. Všetko je raz po prvý raz. Ale niekedy to vraj bolí.


Knižní díra: Jací jsou tví oblíbení autoři?
Mark E. Pocha: Kedysi King, Poe a Lovecraft. Potom prišla éra bítnikov, ktorých žeriem dodnes. A napokon Faulkner a spol., ako som ich spomínal predtým. Z našich autorov predovšetkým Sándor Márai. To bol velikán.

Knižní díra: Spisovatelé jsou často výstřední. Tolkien rád narážel do cizích aut, Kotleta prý obchoduje s polským salámem. V čem jsi divný ty?
Mark E. Pocha: To s Tolkienom je trochu prehané a Kotleta je výmysel. Ja som úplne normálny – to svet okolo mňa je šialený. Úplne sa zbláznil. Ktokoľvek v pražskom metre na teba vytiahne nôž. Alebo ten seriál Horná Dolná. Umenie je mŕtve. Na veľkom plátne sveta premietajú PEKLO a my sedíme pohodlne v prvom rade a žerieme pukance. Koniec je nablízku, tomuver.

Knižní díra: Po poslední odpovědi jsem si vzpomenula na jednoho bezdomovce, který chodil po Brně a hlásal apokalypsu. Myslíš, že konec světa je někde za dveřmi?
Mark E. Pocha: Počkaj, idem sa pozrieť… Hm, nie, nebol tam. Myslel som to symbolicky, samozrejme..

Knižní díra: Spisovatelé někdy ve snaze získat inspiraci sahají po různých psychotropních látkách. Zkoušel jsi někdy něco ty?
Mark E. Pocha: To je výborná otázka! Práve preto sa k nej ešte vrátime… Niekedy nabudúce!


About The Author