Slovenský spisovateľ Marián Kubicsko je na literárnej scéne činný už nejaký ten piatok. Rok 2019 patrí nepochybne k jeho knižne najúspešnejším, keď mu vyšli hneď dve knihy – pokračovanie slovenskej YA série Potvorobijci #2 (Hydra) a YA šmrnuté svetom počítačových hier Dardaria (CooBoo). A ďalšie diela sa rysujú v počítači. V rozhovore so sympatickým autorom sa dozviete nielen niečo viac o jeho knihách vrátane debutu Veža elfov, ale aj o geekovskom svete Mariána Kubicska.
Knižní Díra: Ahoj Marián, zdravíme ťa do Nitry a ďakujeme za tvoj čas! Poďme rovno k veci. Ako si sa vôbec dostal k písaniu? Už ako dieťa si chcel byť spisovateľom alebo si uvažoval skôr o kozmonautike?
Marián Kubicsko: Ahoj! O kozmonautike som neuvažoval. Vlastne uvažoval. Ako krpec som sa hrával so susedom na astronautov. Pobehovali sme po dvore a tvárili sa, že je to cudzia planéta. Potom si sused vyvrtol nohu, nemohli sme von a brat nám pustil Votrelca. Od tej doby mám strach z vesmíru. A či som ako dieťa chcel byť spisovateľom? No, neviem. Zatiaľ čo moji spolužiaci hrávali futbal, ja som bol zalezený v knižkách. Dievčatá tým ale oslniť dokáže málokto. Tak som začal písať príbehy, v ktorých boli moje platonické lásky hlavnými postavami, a keď som im to dal prečítať, prestali byť iba platonické. Nie vždy, ale občas sa to podarilo.
Knižní Díra: Aké knihy rád čítaš? Si skôr na fantasy, prípadne na sci-fi alebo by si sa definoval ako literárny všežrút?
Marián Kubicsko: Čítam najmä fantasy, no ani iným žánrom sa nevyhýbam. Fičím si aj na military sci-fi a historických románoch. V minulosti som čítal, čo mi prišlo pod ruku. Teraz si už vyberám.
Knižní Díra: Prvýkrát som sa ťa ako autora zaregistroval niekedy v dávnoveku, keď som sedel v publiku počas krstu tvojej prvej knihy Veža Elfov na Slavcone. Už vtedy som (určite podvedome) tušil, že z teba niečo bude! Ako dnes vnímaš svoj literárny debut, ktorá sa odohráva vo svete Pohrobka od nedávno zosnulého Štefana Konkola?
Marián Kubicsko: Štefan Konkol bol svojský, no absolútne úžasný človek. Vytvoril svet Pohrobka (resp. spolu s Alexandrou Pavelkovou svet Miešancov) a dal ho voľne k dispozícii ostatným. Je to niečo podobné ako Conan, o ktorom píšu stovky autorov. S pánom Konkolom som sa stretol, dali sme si obed (a zopár pív) a odobril moju snahu napísať román s jeho postavami. Asi ani neveril, že to dokážem. Ani ja som si neveril. Napokon som to ale dokázal a tak vznikla Veža elfov. Nebolo jednoduché písať príbeh do sveta, ktorý vytvoril niekto iný. Často som so Štefanom musel komunikovať, nikdy som si nebol istý, čo a ako to funguje vo svete Pohrobka. Škoda, že okrem mňa nik v jeho diele nepokračoval a jeho svet ostal opustený. A viem, že sa chceš spýtať, či nechystám pokračovanie Veže elfov. Moja odpoveď je: Nie, ale nikdy nehovor nikdy.
Knižní Díra: Minulý rok ti išla karta a vydal si dve knižky – Potvorobijcov #2 a Dardariu. Ako sa stalo to, že si jedným z najviac vydávaných slovenských autorov fantastiky? Však len Ďuro Červenák u nás pustí von dve knihy ročne, a to je profi spisovateľ.
Marián Kubicsko: Asi mám veľa času na písanie (smiech). Bola to iba zhoda náhod. Ale niečo ti prezradím. Mám hrozne rád easter eggs v knihách. Niečo skryté, čo nájde iba pozorný čitateľ. A ak si prečítaš obe knihy zistíš, že … Nie, nepoviem. Prečítaj si ich. Potvorobijci sú o skupine mladých ľudí, ktorí sa pomocou magického artefaktu dostávajú do raného stredoveku, kde sú konfrontovaní s temnými kúzlami Avarov. Dardaria je zasa o hráčoch počítačových hier. A predsa majú obe knihy niečo spoločné.
Knižní Díra: Počas besedy na Bibliotéky 2019 (aj tam som bol!) si spomínal, že si vášnivý hráč počítačových hier, predovšetkým MMORPG. Prezraď nám niečo viac o svojej záľube!
Marián Kubicsko: Hry som začal hrať už v počítačovom dávnoveku. Možno si niektorí spomenú na Agenta Mlíčňáka. To bola moja prvá dohraná hra. Zopár nocí som prebdel pri Dune 2 a ešte viac pri skvoste zvanom Baldur´s Gate. Potom som si našiel MMORPGčka. A dodnes hrávam. Hrávame. Tejto záľube podľahla aj moja manželka, takže sa po nociach vydávame do dungeonov, objavujeme zákutia starých zrúcanín, či zbierame rastlinky na výrobu elixírov. Naším favoritom bola hra Lineage2, no po nejakých desiatich rokoch sme prešli na World of Warcraft. V tejto hre si totiž vystačíme aj sami. V Lineage 2 bola potrebná kooperácia s viacerými hráčmi. A to vyžadovalo enormne veľa času.
Knižní Díra: Máš tendencie písať svoje knihy ako questy z RPGčiek?
Marián Kubicsko: Dardaria je presne o tom. Je to taká light verzia LitRPG pre násťročných. Mladí hrajú online hru s názvom Dardaria, kde zažívajú úžasné dobrodružstvá a medzitým žijú bežným životom, kde tiež zažívajú svoje bežné úžasné dobrodružstvá.Dospelí (a nielen oni) totiž často kritizujú počítačové hry. Hovoria, že odtrhávajú ľudí od reality. A práve v Dardarii píšem, že to nie je celkom pravda. Že skutočné priateľstvá môžu vznikať aj vo virtuálnom svete. Aj keď… , ak by som si mal vybrať, či vyliezť na hru v nejakej počítačovej hre, alebo v Západných Tatrách, rozhodne si vyberám Tatry. Nie Vysoké. Tie sú plné pseudoturistov.
Knižní Díra:Počas zmienenej besedy som sa taktiež dozvedel, že pracuješ ako učiteľ na strednej škole. Motivovala ťa tvoja práca začať písať young adult alebo za to môže niečo úplne iné?
Marián Kubicsko: Nakoľko som s mládežou denne v kontakte, prišlo mi prirodzené písať pre ich vekovú kategóriu. A aj manželka mi hovorí, že som večné dieťa (možno preto, že mám doma kopec stolových hier a snažím sa dokupovať ďalšie a ďalšie). Nepíšem však ale klasické young adult romance.
Knižní Díra:Trh je plný románov o sexi upíroch a vlkodlakoch určených skôr ženám. Schwarzeneggerovsky testosterónových kníh pre chlapcov (ako sú tvoji Potvorobijci) je na trhu pomenej. Čím to podľa teba je? Čítajú podľa teba súčasní pubertiaci-chlapci menej fantastiky než baby?
Marián Kubicsko: Veď práve! V mojich dielach je menej romantiky a viac dobrodružna. Menej bozkov a viac sexu (smiech). Sú to fakt knihy pre chalanov, aj keď, a to je zaujímavé, mám aj dosť fanúšičiek, ktoré už omrzelo čítať sladké fantasy. Áno, knižný trh je menej bohatý na chlapčenskú literatúru. Dievčatá viac čítajú a chalani viac hrajú hry.
Knižní Díra: Vo svojej poviedkovej tvorbe si predstavil rómskeho akčného hrdinu Joža Fera. Sú vynikajúce a tak vtipné! Mimochodom, čo ťa inšpirovalo k napísaniu dvoch poviedok o ňom?
Marián Kubicsko: Dvoch? Ja viem o deviatich. Aha, tie sú iba v mojom počítači. No, možno raz… Ja hovorím, že Jožo Fero je v každom z nás. Je tou časťou, ktorú nemôžeme na verejnosti ukázať. Rozpráva pomenej a keď už niečo vysloví, tak väčšinou nadávky. Nezaujímajú ho konvencie. Správa sa pudovo a užíva si život. A lepia sa naňho problémy, ktoré dokáže rázne vyriešiť. Aj keď tie problémy pochádzajú najmä z iných dimenzií. Jožo Fero vznikol náhodou. Rozhodol som sa odbehnúť od mládežníckej literatúry a napísať niečo pre dospelých. Kniha, v ktorom vystupuje tento hrdina, roky oddychovala v mojim počítači a k nemu sa časom pridružili poviedky. Tie dve, čo si spomínal, som vypustil do sveta a mali celkom kladný ohlas. A časom, ak korona dovolí, román Obyčajní hrdinovia (kde je Jožo jednou z dôležitých postáv) vyjde vo vydavateľstve Hydra.
Knižní Díra: V tvojich knihách sa objavuje veľa akcie a postavám ide často o život. Čo prežívaš, keď zabíjaš nejakú postavu? Niektorí spisovatelia vnímajú postavy ako nástroj deja, iní pri ich skone aj slzu uronia. Ako to máš ty?
Marián Kubicsko: Ja ich rád masakrujem! (smiech) Nie, to nie je pravda. Napríklad, nedávno som dopísal „malé“ dielko pre moju dcéru. Je o morčiatku, ktoré sa stratilo v lese. V jednej časti bolo morča v smrteľnom nebezpečenstve a ja som ho napokon nechal umrieť. Pustil som si skladbu Helvegen od Wardruny a skutočne som ho oplakal. No napokon som zvieratko oživil. To by som bol poriadne krutý otec, ak som príbeh pre vlastné dieťa ukončil krutou smrťou domáceho maznáčika.
Knižní Díra: Aké sú tvoje súčasné spisovateľské plány bez ohľadu na súčasnú korona krízu? Čo tak dvanásť dielna fantasy sága v duchu Kola času či Malazskej knihy padlých?
Marián Kubicsko: Plánov mám veľa. Medzi nimi je aj dočítanie Kola času (zatiaľ som sa dostal po štvrtý diel) i Malazu (naposledy som ságu ukončil piatou časťou a bojím sa, že budem musieť začať odznova, aby som pochopil súvislosti). Inak, stále píšem. Príbeh o morskom prasiatku nabral na objeme – má okolo 350 normostrán. Z milej rozprávky sa stal epický fantasy román, kde namiesto ľudí a ľuďom podobných bytosti vystupujú zvieratá. Niečo ako Mouse Guard, ktorý je však komiksom. Možno sa časom nájde nejaký vydavateľ a knihu mi vydá. A sľúbil som autorovi Dračí hlídky, čo je nová česká hra na hrdinov, že mu do jeho sveta napíšem poviedku.
Knižní Díra: Aký bol najbizarnejší ohlas na niektorú zo svojich kníh?
Marián Kubicsko: Počkaj, vyhľadám to (berie do ruky mobil a vŕta sa v internete). Aha, tu to je. Reakcia na Potvorobijcov 2 (smiech): „Hambite sa! Neverila som vlastným ušiam, keď mí dcéra povedala, aké veci sú v tejto knihe. Seksovanie detí, vraždy, znásilnenie, satanské rituáli. Hambite sa tí, čo to čítate a autor, ktorý knihu napísal. Takto ideme vychovávať deti? Fuj. Toto sú naše kresťanské hodnoty? Napokon bude niektorá postava buzerantom.“ Úprimne ľutujem mladú slečnu. Mať matku s takýmito názormi a gramatikou … Ale každý sme iný. Som rád, že väčšina ohlasov je pozitívna.
Knižní Díra: Väčšina spisovateľov je nejakým spôsobom „šiši“. Čím si zvláštny ty?
Marián Kubicsko: Ja sa snažím byť úplne normálny. Nie vždy sami však darí. Napríklad strašne nerád chodím medzi ľudí, a pritom som učiteľom. Neznášam oslavy, je mi nepríjemne, keď musím ísť do spoločnosti. Najradšej som doma alebo niekde v horách mimo civilizáciu. Dlho mi trvá, kým sa napríklad odhodlám ísť na nejaký con. A pritom viem, že tam budú priatelia, s ktorými zdieľam spoločné záľuby. Takže terajšie obmedzenia mi vlastne vyhovujú.
Knižní Díra: V Knižnej Díre sa tradične pýtame na názor spisovateľov na tému premnoženie diviakov v českých lesoch. Ako vnímaš ty túto situáciu?
Marián Kubicsko: Jen ať sa množej, čuníci milý. Jen ať kopulujou!
About The Author
