K zborníkom zo súťaže Poviedka Istroconu som sa prvýkrát dostal ešte na strednej škole. Z akéhosi prazvláštneho dôvodu ma antológia s poradovým číslom 2 zaujala, kúpil som si ju za pár eur na ktoromsi Istrocone a počas prestávok a voľných hodín som ju postupne celý prelúskal. Stala sa tak, spolu s Červenákovými knihami, mojou vstupenkou do sveta slovenskej fantastiky. Dnes som asi tak o desať rokov starší a do rúk sa mi dostal na recenziu Istrocon 5, ktorá mapuje ročníky 2014, 2015 a 2016 a vyberá vždy z dvoch tematických kategórií a jednej voľnej víťazné slovenské a české poviedky. Ako obstojí v konkurencii ďalších podobne ladených zbierok ako napríklad Cena Martinus Fantázie?
2014
Veľmi silný rok, ktorý poteší hlavne milovníkov kyberpunku a sci-fi. A to o to viac, že snáď ani neviem o slovenskom kyberpunkovom románe (opravte ma, ak sa mýlim). Všetky tri kyberpukové poviedky sa vyznačujú veľkou kvalitou, ide z nich riadna ťažoba a sú dramatické. Mojím osobným favoritom je víťazná detektívka Medzi dvomi údermi srdca od Daniela Klimeka kvôli dobre zvládnutej atmosfére a slušnej kriminálnej zápletke. Zmienku a pochvalu si zaslúži aj riadne dystopický kus zo školského prostredia Kriedou alebo mečom od Jána Gálika a prepracované sci-fi s náboženskými prvkami Ararat od autorské dua Petr Boušek a Marián Ilečko. Za jediné menej podarené dielko z ináč vydareného výberu považujem post-apo od Martiny Bellovičové O pár kroků blíž. Sľubný námet z postapokalyptického Japonska, v ktorom hermafrodickí mutanti – vylepšení ľudia bojujú proti „obyč“ ľudom, sa ku koncu zvrhne na fanfikčnú hermoromancu. Všetka logika ide bokom v prospech trtkačky. Ako nič proti láske ľudí viacerých pohlavných orgánov, ale v poviedke vzťah hrdinov pôsobil silene a ako z pera nadržanej pubertiačky, ktorá predtým intenzívne písala Snarryho (príbehy o vzťahu Harryho a Snapea). Pomóc, takto nie.
2015
Zase raz ročník plný vydarených (a vzácne kvalitatívne vyrovnaných) víťazných poviedok, tentoraz určený hlavne scifistom a fanúšikom hororov. Lámem si spätne hlavu nad tým, ktorý text je za mňa najlepší a nakoniec o povestný chlp vajca u mňa víťazí Miro Švercel s detektívnym sci-fi In Viro Veritas. Dielko to je nápadité, vedecky pekne podchytené a pochváliť musím aj dobre vypointovaný záver. Gálikov cyberpunk Na potrubí je tiež super, len miestami trocha prekombinovaný. Horor Vankúšik od Jozefa Harendarčíka zase odporúčam všetkým milovníkom morbídneho humoru, v tomto smere je poviedka priam dokonalá. Svojou kvalitou za zvyškom pomyselného autorského pelotónu zaostáva len bežec Miroslav Repaský a jeho post-apo Denník Posledného. Zmes stokrát prežitého klišé na tému „som sám a svet skončil“ s nezaujímavými postavami a s kvázi drsným koncom ma nudilo. Večná škoda, že sa toho roku nik súci neprihlásil do kategórie urban fantasy.
2016
V tomto behu súťaže sa stretneme s najlepšou poviedkou celého zborníka, a zároveň s najväčším počtom priemerných kúskov. Mojím osobným favoritom je humoristické sci-fi od Mariána Kubicska Impérium asi vracia úder s cigánskym akčným hrdinom Jožom Ferom. Nekorektná retro akčná zábava plná bizarných detailov zo života v rómskej osade počas osemdesiatych rokov človeka rozosmeje miestami až k slzám. Dej je brakový a prepálený, mimozemšťania sú zlí, majú hlavy ako pindíky a sú tak trocha hlúpi. Neostáva mi nič iné len, podobne ako v prípade poviedky s tým istým hrdinom v Martinus Fantázii 2014, zopakovať prianie s vydaním románu z tohto sveta. Z omnoho vážnejšieho súdka sa na súťažnú tému military sci-fi pozrie viac než produktívny autor Ján Gálik s Dlhom. Zápletka inšpirovaná filmom Predátor, zasadená do slovenských povojnových reálií, funguje vynikajúco a akcia je parádna. Ostatné poviedky (s výnimkou hororového Kufra a dystopickej Revitalizácie) už nemajú taký švih a každá má nejakú svoju chybičku.
Ak by som mal na záver porovnať Istrocon 5 so zborníkmi Martinus Cena Fantázie 2014 a 2015, tak Cena Fantázie je na tom kvalitou len o už zmienený chlp vajca lepšie. Čo je vlastne vynikajúca správa, pretože to naznačuje jemný pretlak kvalitných slovenských poviedok. Preto sa veľmi teším, že sa Hydra chopila neľahkej úlohy spätne vydať a zeditovať tri ročníky v jednom kuse, pretože stoja za to, aby si k nim fanúšik žánrovej literatúry (hlavne kyberpunku, scifi a čiastočne post-apa) našiel cestu. Potešia známe tváre (Gálik, Kubicsko, Švercel, nezmienená Olejárová či Harendarčík), ale aj tí menej prevarení (Klimek, Boušek & Ilečko). Na záver si len neodpustím drobnú kritiku slušného množstva preklepov a chýb – meno jedného autora sa stratilo zo záverečného obsahu či z Jozefa Harendarčíka sa stal Josef. Inak hlásim spokojnosť a Istrocon smelo odporúčam milovníkom zaujímavých žánrových poviedok.
About The Author
