Recenzia: Rozporuplný príbeh jedného českého intelektuála a jeho doby

Marek Švehla sa podujal na náročnú úlohu spracovať knižne životný príbeh človeka, ktorý pre časť českého národa zosobňuje nekompromisný odpor voči komunizmu a novodobého svätca. Ivan M. Jirous (1950-2010), prezývaný Magor, do českých dejín vstúpil ako významný básnik, mnohonásobne väznený disident a manažér kapely Plastic People Of Universe. Vďaka svojmu divokému životnému štýlu a nekompromisnej hádavej povahy existuje ale aj početná skupina jeho kritikov, ktorý mu vytýkajú jeho alkoholické excesy (rád sa odhaľoval na verejnosti) a sklony k intelektuálnej nadradenosti.

Aj napriek tomu, že som Jirousov príbeh nepoznal a český underground ma hudobne ani názorovo veľmi neoslovuje, tak ma kniha Magor a jeho doba zasiahla omnoho viac než väčšina podobných biografií o hýriacich hudobníkoch. Prečítal som ju za týždňa aj pol, a to nepatrila k tým najtenším. Autora musím pochváliť za schopnosť napísať informačne nabitú a dlhú knihu, ktorá si udržiava po celý čas vysokú čitateľnosť. Do príbehu Magora nás Švehla šikovne vtiahne dynamickým opisom posledného obdobia života Magora, ktoré sa nieslo v znamení jeho alkoholizmu a pokročilej maniodepresie. Človek sa pýta, čo ho do tohto bodu doviedlo? Každá ďalšia kapitola šikovne dotvára mozaiku o Jirousovej osobnosti.

Švehla sa poctivo vracia do detstva Magora v Humpolci, mapuje jeho študentské roky v Prahe a vplyv jeho staršieho bratranca Padrtu na Jirousov intelektuálny rozvoj. Český novinár veľmi umne popisuje postupný prerod mladého intelektuála-kunsthistorika na zapáleného odporcu režimu, ktorý organizuje koncerty nepovolenej kapely a končí v base na mnoho rokov kvôli svojej úpornosti, nepriazni socialistického režimu a alkoholickým excesom. No a kombinácia rokov strávených v base a problémov prebíjaných alkoholizmom Magora udržala (ne)dobrovoľne na okraji spoločnosti aj po páde Železnej opony.

Za veľmi silnú stránku knihy považujem zasadenie Jirousovho príbehu do kontextu osudov jeho priateľov, rodiny a generačných spolupútnikov. Jeho život a dôsledky jeho činov vidíme v súvislostiach a doteraz sa striasam pri spomienkach nie až tak na (prekvapivo stručné) popisy jeho pobytov vo väzení, ale skôr pri popise rozpadu jeho prvého manželstva s Věrou Jirusovou. Neporozumel som tomu, prečo sa presťahoval Jirous k Věre do bytu, v ktorom býval jej milenec so svojou manželkou, deťmi a sám začal spávať s Danou, manželkou Jiřího Němce. Boha, z takého vzťahového chuchvalca by ma asi jeblo, ak by som to mal žiť denne niekoľko rokov.

Na biografii ďalej oceňujem aj podrobné vykreslenie vzťahov Magora ku kapele Plastic People of Universe, ktorej robil celé roky manažéra. Viedol ju k ceste odmietania akýchkoľvek ústupkov voči spoločnosti a úprimnej hudby bez komerčných kalkulov. Niekto to môže obdivovať, mňa ako rodinne založeného človeka to skôr bolelo pri predstave, ako sa dá takto viesť normálny pokojný život a zarábať si prácou na jedlo a bývanie.

Magor a jeho doba ponúkajú plastický obraz doby, kedy mať odlišný názor na umenie mohlo viesť k vyradeniu na absolútny okraj spoločnosti. Aj keď sa sám autor miestami nevyhne sklonom k vytváraniu kultu Magora a zvýrazňovania jeho protikomunistickej činnosti ako niečoho dejinotvorného (čo ja neviem posúdiť), tak čitateľovi ponúka komplexný obraz Magora a vďaka tomu možnosť si vytvoriť vlastný názor na tak nejednoznačného človeka ako bol Ivan Martin Jirous. Bol geniálnym básnikom, očarujúcim intelektuálom, nešťastným človekom neschopným rozprávať o emóciách, či všetkým dohromady v jednu chvíľu?

Marek Švehla Magor a jeho doba

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *