Recenzia: Neľahké osudy klonových vojakov zo sveta Star Wars

S príchodom prequelových epizód Star Wars I: Skrytá Hrozba (2001), Star Wars II: Útok klonov (2003) a Star Wars III: Pomsta Sithov (2005) sa vyrojilo množstvo románov, komiksov a počítačových hier, ktoré rozvíjali vesmír obdobia konca Republiky. Špecificky populárnou témou sa stalo obdobie „vojny klonov“. Jedna z knižných sérii, ktorá sa venuje špecificky postaveniu klonov v republikovej armáde sa nazýva Republikové Komando.

Nezaškodí stručnú zhrnutie deja predchádzajúcich dvoch dielov série. V „Priamom kontakte“ (2004, česky 2011) sa fanúšik zoznamuje s členmi novovytvorenej špeciálnej jednotky Omegy Atinom, Darmanom, Ninerom a Fiom, ktorí sa stretávajú na planéte Quillura s mladou Jedi Etain Tar-Mukin za účelom podpory vzbury miestnych obyvateľov proti separatistom. V druhom diele „Trojitá nula“ sa jednotka Omega presúva na Coruscant, kde spolu s ich mandaloriánskymi mentormi Kalom Skiratom a Walonom Wauom a ďalšou špeciálnou klonovanou jednotkou Delta (známou z počítačovej hry SW: Republic Commando) bojujú v utajení proti separatistickej teroristickej bunke, ktorá na úvode knihy odpáli kasárne s klonovanými vojakmi.

Republikové komando je military sci-fi ako remeň a výnimkou nie je ani tretí diel série Pravé barvy. Hrdinovia série tentoraz hľadajú riešenie otázky zastavenia zrýchleného starnutia klonov. Po galaxii sa rozpúta lov na hlavnú genetičku planéty Kamino Ko Sai, ktorá vytvárala armády republikových klonov a podľa Kala Skiratu by jej chytenie malo byť kľúčom k vyriešeniu problému zrýchleného starnutia. Nič však nie je tak jednoduché a v Star Wars vesmíre už vonkoncom nie. Okrem Kala Skiratu aj s Walonom Wauom Ko Sai lovia mandalorianský zabijaci a republikové komando Delta na čele s Jedi Bardikom.

V románe sa preplietajú viaceré dejové linky na rôznych planétach, ktoré po prvýkrát dávajú knihe z série Republikové Komando pre mňa tak obľúbený space opera pocit. Republikové komando Omega začína svoje dobrodružstvo misou na planéte Gatfikar, kde majú za úlohu cvičiť povstalcov plazoidnej rasy proti ľudskej vláde. Klony v sebe riešia dilemy ľudských práv klonov, ich úlohy ako radových pešiakov bez vízie budúcnosti vo vojne medzi Republikou a separatistami a predovšetkým dezercie. Jedi Etain Tar-Murkin pre zmenu rieši otázku etiky vojny a hodnoty ľudského života, keď sa tehotná vracia na planétu Quillura, z ktorej má za úlohu vysťahovať odbojných kolonistov, ktorých predtým podporovala v rebélii proti separatistom v diele „Priamy kontakt“. Hlavnou dejovou linkou, na ktorú sa neskôr napoja všetky ostatné sa stáva lov genetičky Ko Sai a s ním spojené vyriešenie otázky zastavania starnutia klonov.

Pravé barvy považujem za (zatiaľ pre mňa) najlepšiu zo série Republikové komando. Po dvoch dieloch, ktoré sa dejovo dusili hlavne na jednej planéte sa konečne dostávame do galaxie a kniha je rázom pestrejšia a ľahšie sa číta. Veľké plus si autorka zaslúži za vykreslenie armádneho prostredia. Sympatické mi je aj zasadenie identity klonov do rámca mandalorianskej kultúry, ktorá mi v podaní Karen Travissovej sedí viac, ako bola neskôr vykreslená v animovanom seriály SW: Clone Wars. Ako čitateľ by som ocenil viac bojových scén, ktoré sa v knihe objavujú skôr sporadicky. Čo je škoda, lebo akcia v podaní Karen Travissovej je šťavnatá a napínavá. Našťastie v sebe začína tretí diel zúročovať podrobné rozvíjanie psychológie niektorých postáv, predovšetkým klonov z jednotky Omega, ktoré sú príjemne plastické a patria k mojím najobľúbenejším. Taktiež by som pochválil postupné dokresľovanie postavy Walona Waua, jedného z inštruktorov špeciálnych jednotiek, ktorý pod maskou drsného chlapa ukrýva veľa lásky ku svojím klonom len v menej exhibicionistickom podaní, akým je písaná postava Kala Skiraty.

Na druhú stranu Pravé Barvy, rovnako ako celé séria, balansujú na hrane patetickosti a úpornosti. Nepovažujem na nutné prekladať každú stranu vtipom, ale ocenil by som mierne uvoľnenie atmosféry. Zo všetkých postáv mám asi najväčší problém s Kalom Skiratom, ktorého postava sa nevyvíja a stále okolo seba vytvára auru dokonalého adoptívneho otca všetkých klonov, ktorých trénoval. Zmienka o tom, že udržiava pravidelný kontakt s 90 klonmi zo špeciálnych jednotiek čo vytrénoval a ubezpečuje, čí sú v poriadku mi príde na hrane uveriteľnosti. A je to veľká škoda, lebo v Skiratovi leží veľký potenciál starého žoldniera so štýlom, balansujúceho na hrane dobra a zla. Celé to ale zabíja vyššie zmienený patetický dôraz na jeho otcovský zápal pre klonov. Druhá, pre mňa nepochopiteľná, vec sú ženské postavy v knihe ich spôsob vykreslenia. Sú presne dve a pôsobia mimoriadne nedôveryhodne. Nevadí mi, že Jedi Etain sa nespráva ako Jedi, *spoiler* ale fakt, že na konci druhej knihy série sa dohodne so Skiratom, že on vychová jej dieťa s klonom, ktoré ona len vynosí ako vajce mi už vadí. *koniec spoileru* Ak sa hráme na reálnu psychológiu, (čo je jeden z hlavných charakteristických rysov celého série), takto by sa žena podľa mňa nezachovala. A navyše pôsobí akoby v hlave nemala mozog. Naozaj, vo vysokom štádiu tehotenstva považuje za bomba nápad na Quilire viesť ozbrojený boj proti spurným kolonialistom? Samotná linka so vzťahom Jedi a klonu mi príde mimoriadne zaujímavá, len v Pravých barvách sa z nej okrem fascinujúco opísanej reakcie Darmana na dieťa podľa mňa nepodarilo nič zaujímavé vytrieskať. Kým Etain je stále len debilne písaná postava s veľkým potenciálom, Besany Wennen je len blbo napísaná postava. Regulárne v knihe hrá postavu hlúpej iniciatívnej krásky bez vlastnej inteligencie. Robí všetko, o čo ju Kal Skirata a spol. požiadajú, pomáha rozpletať záhady klonovej armády na Coruscante bez ohľadu na mieru vlastného rizika. Je pravda, že s klonmi prežila asi týždeň v priebehu ich protiteroristickej akcie v Trojitej nule, kde sa tiež „zakukala“ do Orda, jedného z Nultých, priamo Kalovi podriadených klonov. Jej oddanosť klonom a myšlienke dať im normálny život mi stále nepríde dôveryhodne napísaná a namiesto reálnych emócií vo mne vyvoláva jej správanie pachuť trápnosti. Moja posledná pripomienka by sme smeroval k dĺžke knihy, ktorá mi príde mierne za hranou. Dej sa posúva pomaly a viem si predstaviť, že keby bola kniha skrátená o 100 strán, tak by som pri jej čítaní lepšie znášal jej problematické roviny.

Ako si môže čitateľ domyslieť, kniha vo mne vyvoláva rozporuplné dojmy, tak ako celá séria Republikové komando. Na jednej strane v nej máme perfektne vykreslené postavy klonov, armádneho prostredia, mandaloriánskej kultúry a vojenskej akcie. Na druhú stranu je kniha dlhá, plná patetických úvah Kala Skiratu o jeho klonoch a taktiež nelogického správania ženských postáv. Knihy zo série Republikové komando mi pripomína ďalšiu veľmi slávnu SW knižnú sériu X-wing. Čítal som v recenziách samé pochvaly, tak som sa veľmi tešil, keď začali vychádzať aj v SR a ČR. Aké bolo moje sklamanie, keď viaceré úvodné knihy zo série trpeli prakticky identickými problémami ako Republikové komando. Na druhú stranu posledné diely série boli špičkové, preto poslednému dielu tetralógie Rozkaz 66 dám šancu a som zvedavý, ako sa budú postavy správať pod ťarchou udalostí zániku Republiky.

Karen Travissová Star Wars: Pravé Barby (Republikové Komando #3)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *