Na virtuálnych stránkach Knižní Díry som sa kedysi dávno uviedol s recenziou tretieho diela ságy Republikové komando. Voľba knižky zo starého Star Wars literárneho kánonu nebola náhodná – ako pubertiak som z neho prečítal skoro všetko, čo vyšlo v češtine. V recenzii sa s vami podelím o dojmy zo štvrtého dielu Rozkaz 66, ktoré uzatvára jeden veľký dejový oblúk.
Karen Travissová píše o partii klonov, ktorí sa rozhodli pod vedením svojho mentora Kaala Skiratu nájsť liek proti starnutiu klonov. Pomocou špionáže a rôznych tajných operácii sa k svojmu cieľu pomaly približujú…ale aj tak nedôjdu. Toľko k deju.
Pozitíva sú stále tie isté ako u predchádzajúcich dieloch. Postavy v normálnych filmoch ignorované sú v popredí deja so svojimi potrebami či morálnymi dilemami. Autorka vo svojich románov pekne rozpracovala svet Mandaloriánov ako bojovníckeho národa so špecifickým zmyslom pre česť, jazykom a tradíciami. Tak ako aj v minulých knihách, zreálnenie postáv knihu robí ľudskou a premyslené reálie hlbšou. Problémom sú však stále nelogické dejové zvraty, správanie postáv, dlhé opisy, čudné romantické zápletky a patetickosť.
Od knihy, ktorá nesie v názve Rozkaz 66, som čakal viac deja odohrávajúce sa počas známej jatky Jediov. A ono trt. Namiesto toho väčšina knihy sleduje snahu klonov o získanie prostriedkov na výrobu séra proti ich zrýchlenému starnutiu, ale to sme už mali na päťsto stranách predchádzajúceho dielu. Čitateľ získava neodbytný pocit varenia z vody. Priveľa priestoru sa venuje vzťahom postáv (Travissová paradoxne nevie písať ženy), navyše je v ich sérii ako premnožených múch v kravíne. Skoro každej autorka dopraje priestor na vykreslenie jej osudov na úrovni mexickej telenovely. Svadieb sa dočkáme toľko ako v posledných dieloch Skrytej vášne.
Aby som len nekritizoval, tak knihe pomohlo prepojenie s blížiacimi sa udalosťami epizódy III. Oproti minulému dielu sa preto kniha omnoho lepšie čítala. Človeka proste zaujímalo, ako to mal vlastne Palpatine vymyslené, čo predchádzalo jeho prevratu. A práve na to dáva séria a jej špionážna línii čiastočne odpoveď. Škoda, že sa neprimiešalo do knihy ešte viac akcie – je jej tam dosť, ale zaniká v oceáne lásky medzi klonmi a ľudí. Travissová nevie škrtať a mala trocha problém ukočírovať množstvo postáv, čo bolo zjavné už z predchádzajúcej knihy.
Z čítania Rozkazu 66 má človek zmiešané dojmy, podobne ako z celej série. Viacero vecí funguje na jednotku (svet, akcia, špionáž) a viacero rovín knihy stojí za hovno (telenoveloidná romantika, nelogické správanie postáv, silené zvraty, prílišná dĺžka). Travissová knihou uzavrela jednu epochu, ale aj tak sa hlavný dej posunul dopredu v tempe zhuleného slimáka.
