Recenzia: Ako pôsobí Kulhánkova séria Cesta Krve na súčasného čitateľa?

K literárnemu dielu dnes už legendárneho českého spisovateľa Jiřího Kulhánka som sa dostal na dôrazné odporúčanie mojej ženy. A tak sa stalo, že zatiaľ čo ja som sa ja prvýkrát ponoril do Vládců strachu, tak ona si zase doplnila vzdelanie v Červenákovi. Keďže mojím najobľúbenejším filmom je Komando, neprekvapí, že v čítaní Kulhánka pokračujem a dnes sa so svetom podelím o svoje dojmy zo série Cesta Krve. Knihy na seba priamo nadväzujú, dá sa o nich rozprávať ako o jednom románe rozdelenom na dve časti.

Dej série je priamočiary ako uvažovanie ekonómov, úderný ako sekera drevorubača a krvavý ako nemocničný sál po operácii . Hlavný hrdina Maximilián šťastím prežije inváziu mimozemšťanov, ktorý časť ľudí premenia na zombíkov a zvyšok odvezú nevedno kam. Z Česka sa vyberie najprv do Nemecka, vyzbrojí sa najmodernejším „tankodomom“ a do toho bojuje s ufónmi. Potom sa vyberie do Afriky, v ktorej vraj prežili ľudia. [SPOILER] Na konci prvého dielu sa s tými ľuďmi stretne a začne spriadať plány ako mimozemšťanov vyhnať zo Zeme. Nastávajú boje, akciu strieda liečenie rán a po tých nasleduje znova pif-paf. [koniec SPOILER] Koniec série je prekvapivo otvorený, čoho sa nakoniec chytilo Kulhánkovo duchovné dieťa Martin Moudrý, ktorý ju neoficiálne uzavrel v Katovi.

Kým z Vládců Strachu som bol nepokryto nadšený (tá kniha je geniálna a štýlotvorná), tak z Cesty Krve som bol akýsi rozpačitý. Všetky správne ingrediencie sú prítomné – čierny humor, pochmúrna atmosféra, tony akcie, braková zápletka, charizmatickí nezničiteľní hrdinovia, jasné rozdelenie dobra a zla. Lenže pomer surovín vo výsledkom pokrme je akýsi nevyvážený. Dobrák trpí tým, že je úvodom k hlavnej akcii, ktorá príde až v Cynikovi. Maximilián furt len niekde cestuje, bojuje s ufónmi, lieči sa zo zranení a dej sa nikam veľmi neposúva. Navyše si Kulhánek v Dobrákovi „uletel“ na množstve technických opisoch zbraní, ktoré dej len brzdia v rozlete. Kniha je ešte o to nudnejšia, že okrem Maximiliána je jedinou prítomnou osobou malý nehovoriaci chlapček. Dobrák vo výsledku nie je zlá kniha (akcia a atmosféra sú fajn), len by potrebovala zoškrtať.

Cynik je už na tom omnoho lepšie. Spolu s ďalšími ľuďmi z Afriky a novoobjavenými zlosynmi kniha chytá predtým chýbajúce gule. [SPOILER] Vynikajúce boli napríklad časti knihy, v ktorých Kulhánek popisuje, ako sa Maximilián dostal do zajatia. Úžasne vykreslil skutočnosť, že človek je vždy najväčším nepriateľom ľudstva. [koniec SPOILER] Záver je úplne lahôdkový. Bitka je epická, nervydrásajúca, tak správne nereálna. Zároveň som mal pocit zadosťučinenia zo šikovného spôsobu, akým Maximilián zúčtoval so svojimi protivníkmi.

Už zmienený otvorený koniec sérii svedčí a je len škoda, že ju neuzavrel samotný Kulhánek podľa svojej predstavy. A hlavne zamrzí, že Cestu Krve považuje sa svoje najslabšie dielo. Stačilo by ju len preškrtať do jednej knihy a bola by to bomba na úrovni Vládců Strachu. Aj preto odporúčam Dobrák a Cynika čítať hneď po sebe, pretože tak budete mať z krvavého dobrodružstva posledného Čecha na svete lepší čitateľský zážitok.

Michal Puchovský

Som starý bigbiťák v mladom tele, vášnivý čitateľ vysokej, strednej i nízkej literatúry a religionista. Spolupracujem s českým metalovým magazínom Spark, slovenským kultúrne-spoločenskom mesačníkom Kapitál a českým Náboženským infoservisom.

See author's posts