V decembri minulého roka som sedel na Fénixcone na prednáške Františka Kotlety, na ktorej prezradil svoj plán vydať kyberpunkový román. Rozprával o ňom ako o svojom vysnívanom projekte, takže očakávania boli celkom slušné. Je „Underground“ Kotletovým vrcholným dielom, ktorý svojou kvalitou drví sťa železné kroksy žánrovú konkurenciu? V čom je špecifický v rámci Kotletovej „diskografie“?
Kotleta servíruje čitateľom ako skúsený kuchár priamočiary príbeh o archetypálnom súkromnom detektívovi, ktorý vyšetruje vraždy digitálnych čarodejníc v dystopickej Praha City z alternatívnej budúcnosti. Fanúšika čaká podobne ako v iných kotletovkách priamočiara akčná a dobrodružná jazda so zaujímavými a dobre dávkovanými zvratmi, ktoré do seba pekne zapadajú. Silnou stránkou „Undergroundu“ je taktiež nálada kyberpukového sveta Praha City, ktorú po rozpade štátu ovládajú korporácie. Hutná atmosféra, nie nepodobná tej z Blade Runnera, človeka sprevádza všetkými spoločenskými úrovňami od tých najnižších plnej bizarných Ježišov až po tie najvyššie plnenej mäsom a kybersexom. A aj keď v “Undergrounde“ nechýba nič z Kotletovej irónie a čierneho humoru (úvodná scéna s Veselými párečkami je chrum-chrum a pobavia Piráti model koniec 21.storočia), tak pôsobí vážnejšie, dokonca v závere priam sociálno-kriticky. Osobne mi koniec knihy veľmi sadol, pretože Kotleta knihu viac než uspokojivo vypointoval, uzavrel bez potreby pokračovania a po lačnom čitateľovi s univerzitným vzdelaním hodil aj úvahy hodné zamyslenia.
Určite by rôzni múdroseri mohli Kotletovi vytknúť, že sa ako autor točí stále do kruhu, čo sa týka postáv a štýlu písania. Jasné, hlavný hrdina je totálne generický drsný ex-policajt, ktorý sa aj po rokoch riadi morálnym kódexom. A taktiež je nezničiteľný. Na druhú stranu od českého spisovateľa čitatelia stále očakávajú akčný nájeb a nie veľký generačný román o strastiach a radostiach malého veľkého českého človeka. Pre túto chvíľu stačí, že Mäsiar z Bruntálu klišé českej akčnej školy zručne zmiešal s kyberpunkom, čím svoj rukopis osviežil a vyhol sa prílišnému opakovaniu seba samého. Ak by som „Undergroundu“ niečo vytkol, tak sú to dve iné veci. Mierne zmätočne pôsobí scéna vystúpenia digitálnych čarodejníc (o čo tam vlastne ide som pochopil na konci knihy) a ocenil by som viac kontextu k poľsko-českej vojne. Ale to sú drobnosti, ktoré nekazia dojem z románu.
Kotleta stále píše literárny grindcore mixnutý death metalom. Síce ako správny hudobný skladateľ „dospieva“ a experimentuje s inými žánrami, ale v jadre Kotleta zostáva ten istý veselý grindcorista, ktorý svoje knihy plní hlúpymi vtipmi a urezanými genitáliami. A to je dobré, človek potrebuje istoty v globalizovanej dobe.
Zdroj obrázku: epocha.cz
About The Author
