Za všetko dobré v živote muža vraj môžu ženy. Či to je platné univerzálne neviem, ale bola to práve moja manželka, ktorá ma motivovala k tomu, aby som si vybavil recenzák Undergoundu 2 od Františka Kotlety. Po splatterpunkovej pocte Kulhánkovi Bratstvo Krve, postapokalyptickej akčnej sérii Spad a trojici urbanfantasy detektívok s postavou Tomáša Koska český autor stvoril ďalší svet s postapo-kyberpunkovou príchuťou Underground. Jednotka rozhodne stála za pozornosť a dvojka vyšla v júli 2021. Hľa, dojmy z nej!
Znova sa vracia ako hlavný hrdina poručík Vachten, posledný policajt vo futuristickej Praha City. Náš obľúbený bohatier sa zamieša do konfliktu, v ktorom nejde o nič menšie než o budúcnosť celého mesta. Pochopiteľne. Kto by chcel čítať príbeh o deprimovaných škrečkoch z kyberpunkového terária plného nedostatku zrna a implantátov posilňujúcich labky? Ale späť k Praha City. Mesto ohrozuje sériový vrah Zodiak. A to je problém, pretože klasická polícia od prevratu technologických oligarchov nefunguje. Ostala len Bezpečnosť hájaca záujmy Rady korporácii, ktorá povolá Vachtena, aby vyšetril prípad. Všetko sa samozrejme komplikuje. Akčná scéna strieda sexuálnu a do toho všetkého vyvoláva náboženskú revolúciu Digitálny mesiáš.
Kým pri čítaní prvého dielu série som mal pocit, že sa Kotleta mierne krotil, tentoraz dupol na plyn. Underground 2 je typická dvojka. Všetkého je viac – akcie, sexu, vrážd, sexu, nadávok, cecíkov, sprisahaní, popkultúrnych odkazov a humoru. Vachten ostal akčným noirovým hrdinom terminátorovského strihu, ktorý so svojskou morálkou „chránim svojich, kurvy a slabých“ bojuje proti zlu. Návrat hlásia aj digitálne čarodejnice, prostitútky s implantátmi schopnými spôsobiť nevídanú rozkoš a väčšina postáv z minulého dielu.
Pokračovanie série prehlbuje vesmír Undergroundu. Ten stále pôsobí ako prekoksovaná šaľená verzia našej prítomnosti. Kotletova vízia budúcnosti pôsobí prekvapivo rafinovane. Preto sa teraz na chvíľu prevtelím do role literárneho kritika s košuľkou, čudnou ofinkou a okuliarmi s hrubým rámom a rozpitvám niektoré zaujímavé motívy.
Český spisovateľ naprieč knihou rozvíja tri témy, ktoré rámuje do gýčovej brakovej detektívky. Prvou je sila médií a poslanie žurnalistiky. Veľký priestor dostala televízia City News. Médium budúcnosti nonstop vysiela űber hlúpe absurdné telenovely a reality show odkazujúce svojimi názvami na našu prítomnosť. V jednej časti príbehu príde zlom, ktorý posunie vysielanie do nových dimenzí. Ústami Vachtena autor inšpiratívne rozjíma nad úlohu médií a konštrukcie pravdy. František Kotleta alias Leoš Kyša veľmi pravdepodobne vychádza zo svojich vlastných novinárskych skúseností.
Svet Undegroundu s veľkými rozdielmi medzi bohatými a chudobnými má svoju paralelu aj v súčasnosti. Kým dnes ľudia narodení do aspoň priemerne zarábajúcej rodiny majú veľmi slušnú šancu na úspešný život, tak medzi nižšími sociálnymi triedami sa dedí generačná chudoba. Veľa Rómov sa nestáva univerzitnými profesormi, čo si budeme nahovárať. Príbeh Undergroundu skáče z ultrachudobných miest (kanálnici) do sveta superboháčov (oligarchovia). Vďaka karikatúrnemu vykresleniu oboch sociálnych vrstiev sa mierne zmýva jej depresívna rovina. Stále je ale viditeľná viac než dobre pri pozornom čítaní. A podobne aj ako Praha súčasnosti nasáva ľudí hľadajúcich príležitosti na lepší život, tak to isté v masívnejšej miere platí aj o Kotletovej Prahe. Obe mestá sú miestami (ne)splnených nádejí na lepšiu budúcnosť.
Poslednou veľkou témou Undergroundu dva je viera. Kyša v minulosti písal reportáže z prostredia siekt. Taktiež sa venuje popularizácii racionálneho myslenia v spolku Sizyfos. Sila viery českého autora zjavne fascinuje. To demonštruje na postave Digitálneho mesiáša a jeho antitechnologickom hnutí. Britkými i chápajúcimi komentármi Vachtena dumá nad ochotou ľudí sa nechať zblbnúť prázdnymi rečami prorokov a zamýšľa sa nad ich motiváciami.
Aj druhý Underground je podobne ako prvý diel podarenou kyberpunkovou detektívkou, ktorú korení Kotletov nekorektný štýl s množstvom neslušného humoru, bizarností a popkultúrnych odkazov. Výsledkom je mimoriadne dobre sa čítajúca kniha, od ktorej je náročné sa odtrhnúť. A ako bonus nie je Undeground 2: Revoluce vlastne vôbec hlúpy román.