Recenze: Fascinujúci ponor do hlbín českej duše – Krásky a vetřelci

Stvrůry z vesmíru v nejlepším akčním čtení!“ Takto láka čitateľa zbierka poviedok o ufónoch, láske a sexe z pier českých autorov s jednou susedskou výpomocou zo Slovenska. Keďže ste pravdepodobne čítali našu prvú recenziu na Krásky a votrelci, tak môžem veselo preskočiť dlhé úvodné predstavovačky. Stačí len stručne zhrnúť kto (editori KyšaMerglová), kde (vydavateľstvo Epocha) a čo (fantastika) a hor sa do hodnotenia!

Na rozdiel od prvej recenzie, podrobne poviedku po poviedku pitvajúcej, volím stručnejší spôsob hodnotenie. Pri poviedkových zborníkoch sa držím jednoduchej schémy – vypichnem tri najlepšie a tri najslabšie texty. Na základe toho si čitateľ môže ľahko vytvoriť predstavu o vrcholoch a plytčinách knihy.

Začnime od toho najlepšieho. V Kráskach a vetřelcech mi najviac chutili kusy „Říkali mu Hurikán“, „Slizka“ a Krvavý“. Poviedka od Dalibora Váchu „Říkali mu Hurikán“ mi učarovala kombináciou nekorektného humoru, retrosociolistickej štylizácie a na hlavu postavenému záveru. Tam, kde väčšina realistickej prózy reflektujúcej socializmus ponúka melancholický morálny gýč, tam Vácha baví akciou za asistencie množstva šikovných narážok na reálie minulého režimu. Poviedka „Slizka“ od Michaely Merglovej ma veľmi príjemne prekvapila svojou ľahkosťou. Príbeh o láske počas jednej nepodarenej misie na vesmírnej stanici plnej zmutovaných motýľov je vtipný, zábavný a dobre vypointovaný. Jediný slovenský príspevok nemôžem v zozname best of vynechať nielen z princípu, ale aj kvôli jeho kvalitám. Poviedka to je bizarná, vtipná a originálna. Nebudem prezrádzať detaily, ale keď dáte dohromady orka, vagíny a zmenšujúce kúzlo, tak vám z toho vznikne paškvil alebo majstrovský kus. Petrovi Jelínkovi sa podarilo to druhé. Poviedka ale nie je zaujímavá len po dejovej stránke. Upútala moju pozornosť premysleným svetom a jemnou sociálne-kritickou linkou. Podobne ako Kotletov Underground, aj „Krvavý“ ponúka dve možnosti čítania.

V prípade slabších kúskov v tak vyladenej zbierke, akou sú Krásky a vetřelci, nehovoríme o vyslovených trapaslíkoch. Presnejšie je povedať, že mi niektoré príbehy nesadli úplne. Do tejto kategórie za mňa patrí „ Xenofil“ od Honzy Kotouče. Skúsený spisovateľ samozrejme nenapísal poviedkový ekvivalent čínskej sáčkovej poviedky z Lidlu. Skôr sa mi protiví téma sexuálnej posadnutosti mimozemšťanmi. Poviedka nezarezonovala s moju konzervatívnou čakrou. Tuctovo pôsobiaca „Druhá jakost“ od Dana Černého síce má aj ufónov, aj sex a aj dosť násilia, ale nebavilo ma to tak ako iné príbehy. Možno v inej zbierke alebo v časopise Pevnost by „Druhá jakost“ hviezdila, tu má však príliš drsnú konkurenciu. Za tretí slabší text považujem „Dostihy a sázky“ od najmladšej autorky Sáry Vůchovej. Problémom je pre mňa rozvláčny štýl. Stále ale platí, že aj „Dostihy a sázky“ majú svoje kvality – námet s umelými bytosťami – pretekármi je originálny v spôsobe spracovania.

Na záver sa vrátim na úvod, presnejšie k nadpisu. Na vnútornej strane obalu píše editori, že fantastika môže baviť, byť sociálnym komentárom alebo obe stránky kombinovať. Presne tento dojem som mal z Krásek a vetřelců. Snáď na každej poviedke sa dalo nielen dobre zabaviť, ale aj nájsť scény vedúce k zamysleniu. Jasné, v knihe sa veľa trtká a v jednom kuse sa strieľajú nejakí bubáci. Ale rovnako v nej nájdete kritiku militarizmu, totalitných režimov, rasizmu a zneužívanie vedy pre účely extrémistických ideológií.

Zdroj obrázku: databazeknih.cz

antologie, Leoš Kyša & Michaela Merglová Krásky a vetřelci

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *