Dávno pradávno, v časoch blogových, sme na stránkach Knižnej Džury písali o zborníku zo súťaže Martinus Cena Fantázie 2014. V ňom sa objavila poviedka od Mariána Kubicska s postavou Joža Fera, nekompromisného a mierne intelektuálne defektného Róma – akčného hrdinu. Príbeh mal šmrnc, iskru a vtip, týčil sa sťa Hora osudu nad ostatnými poviedkami zo zbierky. Dumal som nad tým, ako grandiózny by mohol byť román podobného strihu. Moje prianie sa stalo skutočnosťou vďaka románu Obyčajní Hrdinovia vydanom vo vydavateľstve Hydra.
Hneď na začiatku si ale treba povedať, že Jožo Fero sa v príbehu síce objavuje, avšak len ako jedna z vedľajších postáv. Dej sa odohráva v alternatívnej minulosti, konkrétne počas osemdesiatych rokov v pochmúrnom socialistickom Československu. Hlavnými hrdinami nie sú žiadni supermani, ale obyčajní ľudia, ako avizuje titulok knihy. Sledujeme dobrodružstvá robotníka Štefana s prezývkou Tatuľda a jeho brata – riaditeľa základnej školy Ondreja prezývného Šerif a ich detí, ktorí sa cez víkend vyberú na chatu si oddýchnuť. Lenže, čo čert nechcel, tak v neďalekom lese sa objavia voľajaké pekelné bytosti. Deti sa dostanú do nebezpečenstva a svetu nehrozí nič menšie než zánik. Na pomoc pricvála udatná dvojica v podobe rómskeho úderníka Joža Fera a sovietskeho „ramba“ Voloďu. Ako to skončí? To si prečítajte, ja vám to nepoviem!
Obyčajní hrdinovia nie sú žánrovo ľahko definovateľná kniha. V prvom rade sa jedná o mix splatterpunku s alternatívnou históriou. Do určitej miery má tak dosť spoločného s klasickými Kulhákokovými románmi či s novšími počinmi Dalibora Váchy. Na druhú stranu je ale prekvapivo veľa pasáží písaných z pohľadu detí, ktoré dodávajú Obyčajným hrdinom silný young adult nádych. Kapitoly s Jožom Ferom sú písané ako grotesky. Nostalgicky ladené časti rozprávané rodičmi detí zase pripomenú duchom romány reflektujúce Slovenské národné povstanie ako Sklenný vrch od Bednára. K tomu vlastne smeruje aj moja jediná väčšia výhrada voči Obyčajným hrdinom – niekedy sú skoky medzi jednotlivými žánrami prudké. Zároveň nie všetky oslovia rovnakého čitateľa. Mľádežníkov môže nudiť dedkovské spomínanie rodičov na dobu, o ktorej nič nevedia (SNP). Dospelákom zase môže robiť problém precítenie „skautských“ častí.
Aby som len nemudroval, rozhodne treba pochváliť Kubicskovo bravúrne vykreslenie atmosféry osemdesiatkového socializmu. Smrad socíku z románu cítiť tak intenzívne, akoby ním prešiel tchor. Akcia je vynikajúca a pravidelne dávkovaná. Jožo Fero a jeho šašoviny dej odľahčujú, i keď uznávam, že pipíkový humor nemusí sadnúť každému. Autor sa zjavne vybláznil na jeho hláškach a doprial si úlet nie úplne prípustný v jeho mládežníckych románoch zo série o Potvorobijcoch a Dardarie. To isté platí aj pre viac než slušný podiel erotických a hororových „votrelcovských“ scén. Vlastne by sa dalo povedať, že Obyčajní hrdinovia sú prekvapivo drsným románom, ktorý sa s postavami nemazná.
Márian Kubicsko vydal v slovenskom kontexte originálny román na pomedzí splatterpunku a young adult. Napínavý, dobrodružný, akčný. Miestami trpí túžbou skombinovať na jednom mieste veľa vecí, ale v konečnom zúčtovaní plusy prevažujú nad mínusmi. Skrátka poctivý heavy metal.
Zdroj: databazeknih.cz
About The Author
