V roku 2016 vyšiel na prvý pohľad nenápadný debut Kladivák: Temnota z Pressburgu od Janka Išu, víťaza Ceny Martinus Fantázie 2015. Jednalo sa o prekvapivý hit, v ktorom slovenský autor prejavil veľký talent na písanie drsného urban fantasy zo slovenského prostredia. Aj ja som bol z Kladiváka nadšený, dokonca sa mi na disku váľa nedokončená, ale veľmi nadšená recenzia. Avizované pokračovanie s menom pripomínajúcim pieseň od Metalindy ale dlho nikde, dočkali sme sa ho až na jeseň 2021. Stál Kladivák: Čierny kráľ za toľké čakanie?
Najprv stručne k príbehu. Kladivák sa po udalostiach prvého dielu drží pri zemi a snaží sa v rámci možnej miery čo najnenápadnejšie prežívať v šere Pressburgu. Lenže osud zaúraduje a zapletie sa do problémov pressburgského podsvetia, v ktorom vypukne menšia vojnička. Ukáže sa však, že v skutočnosti stojí v pozadí vraždenia omnoho temnejšia sila. A práve pátranie po tom, aký bubulák vlastne spôsobuje vlny násilia v Pressburgu, je jadrom deja Čierneho kráľa. Paralelne s Kladivákom dostáva v rozprávaní priestor dvojica tajných policajtov, ktorí sú špecializovaní na nadprirodzené prípady. Približne kdesi za polovicou sa dve línie rozprávania začnú pomaly prepájať a na záver sa spoja v mohutnom, akčnom a zľahka psychedelickom finále.
Po žánrovej stránke Iša nadväzuje na štýl, ktorý predstavil už v prvej knihe. Mieša urban fantasy s noirovou detektívkou, hororom a estetikou komiksov Sin City. Jednoducho povedané, Kladivák furt reže, rúbe a fajčí. V pozadí stále cítiť inšpiráciu Kulhánkom, ale jedná sa skôr spriaznenosť na úrovni druhov než kopírovanie. Dej na rozdiel od prvého dielu pripomína viac detektívku, čomu pomáha aj zapojenie druhej kriminalistickej dejovej linky s tajnými agentmi. Vďaka tomu sa Išovi darí vyhnúť prejedeniu sa žánrového stereotypu, keď osamelý, mocný a neporaziteľný hrdina kráča po ceste pomsty osem dielov série a je to furt o tom istom, len v bledomodrom.
Taktiež sa mi veľmi páčila Išova práca s psychedelicko-snovými prvkami. To, že vie napísať dobrú akciu a že Kladivák cedí hlášky ako Arnold v najlepších rokoch, už vieme od jeho debutu. Išov jazyk je šťavnatý, živý, plný slangu a nadávok. Ale v Čiernom kráľovi ako novinku veľmi efektne zapojil do deja rôzne snové vízie postáv a boje v astrálnom svete. Snovosť Išovi umožňuje písať veci uletené, a zároveň logické v kontexte Kladivákovho sveta.
Tempo knihy postupne graduje. Rozbeh je veľmi pozvoľný a Kladivák je skôr vláčený udalosťami než ich aktívny hýbateľ. To sa ale postupne zmení a hlavne posledná tretina je dychberúca. Iša je podobne ako Červenák majster v písaní akčných finále, ktoré sa čítajú jedna (krvavá) radosť. Aj postavy mi pripadali zaujímavejšie než v prvom diele. Kladivák je stále chodiace akčné klišé, ale presne takého ho čitatelia chcú. Dozvieme sa zase viac o jeho minulosti aj význame jeho Ruky. Osobne som si užil aj postavy tajných agentov, hlavne poľský predstavuje príjemné osvieženie. Zvyšok je skôr panoptikum tu viac, tu menej bizarných postavičiek z prostredia alternatívnej Bratislavy – Pressburgu, ktoré pomáhajú svetu dodávať jeho špecifický šmak.
Stálo čakanie na Čierneho kráľa za to? Rozhodne áno. Iša je majster urban fantasy a jeden z najlepších žánrových autorov na Slovensku vôbec. Umne využíva slovenské reálie, mieša prvky z rôznych štýlov bez toho, aby pôsobil ako lacná kópia. Ale hlavne, Janko Iša vie písať tak, že sa to číta samo. Na ďalší diel si pokojne počkám ďalších šesť rokov.
Autor fotografie: Michal Puchovský
About The Author
