Poviedkové zborníky patria medzi moje obľúbené druhy kníh. Keď človek nemá na čítanie toľko času, ako by si prial, tak je poviedka ideálny kompromis. Aj sa pri čítaní zabaví, ale nemusí v hlave držať všetky súvislosti rozsiahlych fantasy ság. Steven Erikson, pozerám sa na teba. Zborník z poviedkovej súťaže Istrocon so zameraním na sci-fi, horor a fantasy sme už v minulosti recenzovali a podľa môjho názoru sa jednalo o potešujúco kvalitnú zbierku slovenských a českých textov. Žánrové vydavateľstvo Hydra naďalej pokračuje v chvályhodnej misii postupne vydať víťazné poviedky z jednotlivých ročníkov a hľa, Istrocon 6 je na svete.
Tentoraz prišli na rad texty z ročníkov 2019 a 2020, dohromady devätnásť príbehov plných dobrodružstva a fantázie. Z tých najlepších by som vypichol tri poviedky – „Muž odnikud“ od Tomáša Dostála, „Iridonea“ od Lucie Ortegy a „Choroba kráľa Nabukadnesara“ od Samuela Kováčika. „Muž odnikud“ poteší hlavne milovníkov military sci-fi a prináša veľmi podarený príbeh z postapokalyptického sveta o kyborgoch. Ťaživá atmosféra vtiahne čitateľa rýchlo do deja. Autor skúsene po kúskoch dávkuje napätie a skutočné poslanie a identitu hlavného hrdinu sa dozvieme až na konci poviedky. „Iridonea“ je pre zmenu zaujímavý mix sci-fi s fantasy. Príbeh sa odohráva na kolonizovanej planéte, ktorá postupne odhaľuje svoje tajomstvá. Veľmi sa mi páčil spôsob práce so snovými rovinami a aj rozuzlenie príbehu. „Choroba kráľa Nabukadnesara“ je pre zmenu historická fantasy detektívka, ktorá sa odohráva na Slovensku, konkrétne v okolí hradu Červený kameň. Hlavný hrdina Samuel Mikovíny (mimochodom skutočná historická a postava a jeden z najväčších slovenských intelektuálov 18.storočia) je povolaný vyšetriť záhadné zmiznutia v miestnych lesoch. Autor sa pokúša o podobný štýl rozprávania ako Juraj Červenák vo svojich historických detektívkach, len s výraznejšími fantasy prvkami.
Podobne ako v prípade každej kolekcie poviedok, aj v Istrocone 6 sa nachádzajú príbehy, ktoré ma až tak za šerco nechytili. Asi najviac sa s mojím estetickým cítením rozchádza “Muž na konci nekonečna” od Ludvíka Barabáša. Aj mesiace po jej dočítaní si stále spomínam na to, ako sa poviedka ťahala a jej filozofiujúce úvahy o podstate nesmrteľnosti ma skôr iritovali než intelektuálne stimulovali. Autor si uhryzol priveľké sústo, priam celé kurča. “Já, Vilmo” je zase generická hororová jednohubka na tému “ako sa zbaviť partnera”, ktorej výhoda spočíva v údernosti, ale to je asi tak všetko. Na veľmi podobnú tému sa nachádza v zborníku vtipnejšia napísaná poviedka “Pravý muž” od Adama Šimuneka.
Pri dumaní nad poviedkovou zbierkou Istrocon 6 som sa pozrel do spätného zrkadla mysli a došlo mi, že sa mi väčšina poviedok vlastne dobre čítala. To je celkom zaujímavé pozorovanie, pretože po dočítaní Istroconu som bol skôr kritický, viac mi ladil Istrocon 5 a vnímal som poviedky viac ako priemerné než excelentné. Čas je ale mocný liek a pri listovaní zbierkou som si spomenul, ako ma okrem už troch zmienených vydarených kúskov bavili texty od Miňa Tichého, Ivany Molnárovej Dubcovej či Mira Švercela. A vlastne aj väčšina ostatných. No a tom fantastika presne je – o príjemných chvíľach oddychu strávených vo fikčnom svete. Takže Istrocon 6 nemôžem inak než len odporučiť čitateľom, ktorí majú radi poviedky, fantastiku a autorov z našich (česko)slovenských lúhov a hájov. Ako spieva Miko Hladký, poviedkové zborníky sú sťa bomboniéra, každý si v nej nájde ten svoj ekvivalent marcipánovej čokoládky.
Zdroj obrázku: ceneo.pl
About The Author
