Kresťania radi strašia diablom, ktorý človeka zvádza na pomyselné rázcestie. Stredoveké čarodejnice boli obviňované z obcovania so Satanom. Metalisti sú často spájaní so satanizmom len preto, že chodia v čiernom. Čo však reálne vieme o satanizme, keď sa pokúsime nahliadnuť pod závoj legiend?
Sebastián Jahič, spisovateľ a majiteľ vydavateľstva zameraného na filozofickú a okultnú literatúru Sol Noctis, vydal knihu „Satanizmus v 21.storoči“, ktorú tvoria upravené a ocitované, najprv časopisecky vydané, štúdie o modernom satanizme. Aký je teda to ten diabol podľa súčasných satanistov?
Sto ľudí, sto chutí. Jahič neponúka historický prehľad o stredovekých predstavách o satanovi, dokonca ani veľmi nerozoberá asi najznámejší moderný satanizmus Sandora LaVeya (1930-1997), zakladateľa Satanskej cirkvi. Namiesto toho ponúka v jednotlivých kapitolách štúdie zamerané na rôzne marginálne satanské skupiny. Jeho štýl osciluje medzi vedecko-filozofickým, ale stále si Jahič zachováva jazyk prístupný pre normálneho človeka. Odmieta zjednodušujúce pohľady na satanizmus ako zlú sektu, aj keď sa samozrejme Jahič dištancuje od jeho anarchistických a extrémistických rozmerov, ktoré nepopiera. Vďaka tomu sa mu darí vytvárať plastický obraz o modernom satanizme na pomedzí odbornej state a komentára.
Ako prvú skupinu si berie na paškál extrémistickú skupinu severských chaosgnostikov zo skupiny Temple of the Black Light, ktorá má na rováši viacero násilných činov. Malá partia satanistických radikalistov si kladie za úlohu svojou životným štýlom urýchliť príchod nového veku. Cieľom je odvrhnúť pozlátka a klamy súčasnej doby, odmietnuť dominantnú kresťanskú svetovú filozofiu a preniknúť do zakázaných duchovných sfér chaosu ako protikladu kozmu. Temno pôsobiaci chlapci, tým by som sa na ulici vyhýbal.
Nie všetci súčasní satanisti sú zosobnená temnota. Napríklad americký Satanov Chrám má na míle ďaleko od okultných praxí, astrálnych výletov do hlbín vesmíru a krvavých obetí. Satan sa chápe ako večný rebel, preto členovia satanovej komunity provokujú a bojujú za rovnosť, sociálnu spravodlivosť a oddelenie štátu od cirkvi. Vlastne sú takými liberálnymi ľavičiarmi. Týchto satanistov človek stretne skôr v hipsterskom bistre než na cintoríne o polnoci.
Pomerne dlhú časť knihy Jahič venuje analýze tvorby blackmetalovej kapely Deathspell Omega, ktorých vníma ako veľkých žánrových novátorov. Francúzski hudobníci sa vyvinuli po textovej stránke od klasického antikresťanského satanizmu až kamsi k ezotericko-okultným dumkám o podstate existencie, vesmíru a Satana. Blackmetalová kapitola je špeciálne zaujímavá kvôli tomu, že od začiatku deväťdesiatych rokov sa blackmetal spája s pálením kostolov v Nórsku zo satansko-antikresťanských dôvodov. Čitateľ sa tak má šancu pozrieť na „iný“ satanizmom inšpirovaný black metal, ktorý sa nerochní v primitívnom antikresťanstve. Mimochodom, týchto blakošov by ste nestretli nikde, pretože nedávajú rozhovory, nekoncertujú. Jedine, že by ste im vtrhli do skúšobne vo Francúzsku.
Osobne sa mi veľmi páčil krátky historický exkurz do života ruskej proto-satanistky Marie de Naglowska. Pôsobila vo Francúzsku, vo svojej dobe bola pomerne známa, avšak jej dielo čiastočne upadlo do zabudnutia. A to pritom ako jedna z prvých stvorila duchovný systém, v ktorom hral Satan dôležitú úlohu, i keď v kombinácii s kresťanskou mystikou. Jej cieľom bolo zjednotenie svetlých aj temných síl v prírode, mužského a ženského a verila v transformačnú úlohu sexuálnej energie.
Knihu Satanizmus v 21.storočí by som odporučil primárne ľudom, ktorí sa zaujímajú o okultizmus a satanizmus, ale aj religionistom či veľmi zvedavým teológom. Treba sa len pripraviť, že kniha je hutná a niekedy sa na jej čítanie treba poriadne sústrediť. Jahič si zaslúži pochvalu za vydanie unikátneho diela (nielen) v slovensko-českom kontexte, v ktorom primárne servíruje čitateľom zaujímavé informácie, na základe ktorých si každý čitateľ môže vytvoriť svoj názor na satanizmus.
Zdroj obrázku: solnoctis.sk