Recenzia: Čím ohúri druhý román Petra Kalvu Stanica?

Na stránkach Knižné Díry sme sa tento rok venovali debutovému románu slovenského spisovateľa Petra Kalvu „Dedičstvo“. Krátka a úderná kniha sa dobre čítala a dystopický svet mal slušný potenciál, aj keď nebol prehnane originálny. Na druhú stranu bolo z románu cítiť, že debutantov štýl ešte potrebuje trocha vybrúsiť. Necelý rok po vydaní prvého románu vychádza Kalvovi ďalšie dielko „Stanica“.  Aké je?

Príbeh románu veľmi voľne nadväzuje na „Dedičstvo“. Odohráva sa v tom istom svete, ale približne dvadsať rokov po a len jedna postava knihy je potomkom jedného z hrdinov prvej knihy. Na rozdiel od minula hrdinovia nepobiehajú po celom kontinente, ale dej je sústredený do Stanice, vojenského komplexu na okraji Európe vládnucej postapo Republiky. Znalosť prvého diela série nie je vyslovene nutná, len sa človek potom viac orientuje vo svete a rozumie niektorým narážkam na minulé udalosti.

Kalva sa nezaprel a oná Stanica nie je žiaden dovolenkový rezort, do ktorého by si tuční Arabi chodili močiť svoje bruchá. Nebudem nič prezrádzať, ale je to pekne temné miesto, do ktorého by sa nikto nechcel dostať v rámci povinnej vojenskej služby. Hlavného hrdinu, lekára Róberta, na úvod knihy prevelia do Stanice a prvá tretina knihy sa nesie v drsnom duchu zoznamovania sa s realitou hnusného miesta. Opisy pôsobia sugestívne, beznádej sa vznáša vzduchom ako yperit a čitateľ si vraví, či je nejaké východisko zo skľučujúcej situácie. Našťastie sa približne v polovici román preladí z komornej väzenskej drámy do polohy akčnej. Prechod pôsobí uveriteľne, motivácie postáv k činom sú pekne vykreslené. Pribudnú ďalšie postavy, objaví sa trocha nádeje na obzore a čitateľ sa dozvie ďalšie zaujímavé informácie o Kalvovom dystopickom svete. Koniec autor vygradoval viac než uspokojivo a podobne ako v Dedičstve si nachystal na záver pár prekvapení.

Oproti debutu sa slovenskému spisovateľovi podarilo vyvarovať prílišnému moralizovaniu (za čo má u mňa pochvalu). Taktiež sa zlepšila práca s postavami, ktoré na mňa pri spätnom pohľade na Dedičstvo pôsobili nezáživne. Problémom ostáva, že hrdinovia pôsobia nesympaticky, pretože sú slabosi, obete alebo oportunisti. Na druhú stranu z knihy kričí, že presne takéto sivasté postavy chce Kalva písať, nuž nech. Varovaní ste boli, žiaden Harry Potter, Aragorn či iný hrdina bez bázne a hany na vás zo stránok Stanice nevyskočí.    

„Stanica“ prináša milovníkom postapa a dystópii slušná dávku temnoty, akcie a vízií fungovania sveta po jeho reštarte. Kalvov spisovateľský štýl sa vyvíja, dobre mu idú prekvapivé zvraty na záver, avšak stále sa je v čom zlepšovať. Na druhú stranu ma teší autorov záujem písať a písať, však ani Červenák neprerazil svojím prvým románom „Olgerd ze Scallbornu: Meč z Thormarenu“. Teším sa na pokračovanie.  

Zdroj obrázku: databazeknih.cz

Peter Kalva Stanica

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *