Keď si autor nazve knihu „Zima mŕtvych“ tak sa dá predpokladať, že to nebude tklivý príbeh lásky medzi tajomným Arabom a hanblivou Slovenkou, ale skôr drsný horor o boji medzi zvyškami ľudstva a požieračmi mozgov. A že sa bude odohrávať niekedy v januári. Henrich H. Hujbert, známy slovanskými fantasy románmi, si nezvolil veľmi kreatívny názov pre svoje dielko. Našťastie sa nám Heňo pochlapil s krvavo prepečeným knižným biftekom, ktorý dopraje čitateľovi množstvo lahodných literárnych chvíľ, plných odseknutých hnátov či iných častí tela.
Zápletka knihy čitateľa neoslní prehnanou originalitou, ale poteší spracovaním. Z Pezinka kúsok od malebných Malých Karpát sa začne šíriť zombie mor, ktorý postupne pohltí celý svet. Hurá, konečne je Slovensko v niečom svetové. Čitateľ pozoruje cestu skupinky slovenských preživších smerom na sever k polárnemu kruhu, kam zombie mor údajne neprenikol. Dej by sa dal v jednej vete zhrnúť slovným spojením „sek tam, výstrel onam“. „Zima Mŕtvych“ ale nie je iba bezbrehá krvavá jazda, ako by sa možno mohlo zdať na základe predchádzajúceho konštatovania. Hujberta musím pochváliť za veľmi šikovnú prácu s dynamikou textu. Vie držať čitateľa v napätí a až postupne nám poodkryje vo viacerých časových líniách to, ako zombie mor vznikol a rozšíril do sveta. Rovnako sa Heňovi podarilo niečo, čo len málokedy zadarí v príbehoch založených na pravidelnom odsekávaní hláv – napísal ľudské, živé a vyvíjajúce sa postavy. Celá tá psychóza spojená s zánikom známeho sveta, s neustálym ohrozením a zabíjaním sa podpisuje na psychike hrdinov knihy. Hujbert sa nebojí niektoré svoje postavy zobraziť ako psychotických vrahov bez svedomia.
Zima Mŕtvych sa krstila krvou. Bicepsy napravo patria Heňevi H.Hujbertovi
S tým súvisí aj celková vážnosť a prekvapivá dospeláckosť knihy. Nie je to román natrieskaný gulervúcimi hláškami, skôr vyniká v hre s názvom „zábavne a zaujímavo popíš nastokrát smrť zombíka“. Už dlhšie som nečítal v slovenčine knihu, ktorá by sa tak s chuťou hrala s jazykom. Mimochodom, k dobrému dojmu z knihy veľmi prispelo jej zasadenie do slovenských reálií. Bez nich by pôsobila „Zima Mŕtvych“ omnoho generickejšie. Ešte drobná poznámka k deju – tu a tam som si nemohol nevšimnúť menšie dejové podobnosti medzi recenzovaným dielom a Kulhánkovou sériou Cesta Krve. Našťastie si Heňo tak nepotrpí na fetišistické opisy zbraní, ktoré robili zmienené diela česká spisovateľa nudné a zdĺhavé. Vo výsledku paralely medzi knihami dojem nekazia, na to je slovenský autor príliš svoj.
Ak máte radi krv, zombíkov, katany a postapo, tak „Zima Mŕtvych“ bola stvorená pre vás. Pif paf, sek čvach.
About The Author
