Recenzia: Klasika fantasy, ktorá by nemala chýbať v knižnici každého fanúšika – Barbar Conan

Keď sa povie fantasy, tak väčšine nezainteresovaných sa v mysli objaví sexi Aragorn, elf Orlando, Magneto Gandalf a homoromanca Pytlíka so Samom. Je pravdou, že otcom všetkých epických fantastických ság je Tolkienov Pán Prsteňov. Rovnako dôležitým stavebným kameňom žánru je ale dielo Roberta Ervina Howarda (1906 – 1936). Tento predčasne zosnulý americký spisovateľ stihol za svoju krátku kariéru stvoriť množstvo fiktívnych svetov a postáv ako napríklad Solomon Cane, Kull Dobyvateľ či Cormak Mak Art. Z celej plejády jeho hrdinov sa do histórie najviac zapísal udatný barbarský bojovník, zlodej a dobrodruh z dávnoveku menom Conan. Je to šok, ale ten film s Arnoldom má literárne základy!

Howarda písal predovšetkým do pulpových časopisov, ktoré sa v medzivojnovom období tešili veľkej popularite. Možno aj preto nebol motivovaný vydávať svoje príbehy knižne, čo sa začalo diať až po jeho samovražde. Jediný howardovský conanovský román „Hodina draka“ (ktorému sa budeme venovať v samostatnej recenzii) vyšiel prvýkrát ucelene v roku 1950, teda dobrých štrnásť rokov po spisovateľovom skone. Conan sa uchytil a ľudia sa začali dožadovať viac jeho príbehov. Aj v bývalom Československu, v ktoroms sa v priebehu osemdesiatych rokov šírili prvé neoficiálne preklady conanových dobrodružstiev. Po revolúcii mohol záujem o Conana konečne naplno explodovať. Výsledkom bolo nesmierne veľa rôznych zborníkov poviedok o svalnatom Cimmeranovi a vydávanie „nových“ conanovských príbehov napísaných inými svetovými, ale aj českými a slovenskými autormi. Podľa databazeknih.cz vyšlo dohromady deväťdesiatpäť kníh o slávnom barbarovi v českom jazyku!


Príklady rôznych ponovembrových časopiseckých edícií conanovských poviedok

Čím si získal Conan srdcia fanúšikov? Predovšetkým údernými, akčnými a priamočiarymi poviedkami, plnými mágie, krvi a nespútanej fantázie. Základná osnova príbehov býva jednoduchá – Conan sa niekde zjaví a zažíva rôzne dobrodružstvá. Je vysoký, namakaný (furt sa mu rysujú pletence svalov) bojovník s mimoriadnou výdržou z barbarského severského kmeňa Cimmeranov. Definuje ho priamočiarosť, prešibanosť a úprimnosť v zámeroch ako napríklad zviesť ženu či zarobiť si peniaze. Tá sa často kladie do kontrastu s prešpekulovanosťou a neúprimnosťou „civilizácie“. Conan zvykne hľadať poklady či kradne (Vež Slona, Bůh v míse, Gwalhirův poklad). Niekedy uteká pred nebezpečenstvom a snaží sa si zachrániť kožu v hororových situáciách (Rudé hřeby). Cestou ho ohrozujú tony rôznych nadprirodzených bubákov z vekov povestí, ktorých ale svojou nadľudskou barbarskou silou a dôvtipom premení na krvavú kašu (Darebáci v domě, Královná Černého pobreží). Veľmi často proti nemu spriadajú úklady zlí čarodejníci, ktorí sa síce zabíjajú ťažšie, ale Conanovi sa to vždy podarí (…a zrodí se čarodějka, Lidé černého kruhu, Šarlátová citatadela).

Howard sa len málokedy opakoval čo do prostredia poviedok. Každá sa deje na odlišnom mieste, čo ich robí mimoriadne atraktívnymi. Aj keď Howard nikdy neopustil Ameriku, bol natoľko sčítaný, že dokázal vierohodne opísať rôzne mestské prostredia, moria, džungle, púšte či ostrovy rôznych geografických oblastí sveta. Aj keď to na prvý pohľad z prostých príbehov nemusí pôsobiť, tak Howard mal conanovský svet veľmi dobre vymyslený. V Howardovej vízií predstavoval jeden z minulých vekov Zeme – tzv. hyborský, na ktorý ľudstvo vplyvom neskorších katastrof zabudlo. Verne odrážal jeho fascináciu starovekými civilizáciami a okultnom a lá Madam Blavatská.

Najčarovnejší na conanovských poviedkach je ich štýl. Howard písal úderne, veľmi sa nesral so psychológiou postáv, nešetril na krvi a ulietaval si iba na umeleckých opisoch divokej prírody. Autorskou invenciou výrazne predbehol svoju dobu, čo dokazuje jeho posmrtný úspech. Dodnes sa dobre čítajú. Zaujímavé je, že do fantasy conanovských poviedok Howard prepašoval aj prvky scifi (Královna černého pobřeží, Vež slona) a už zmieneného hororu (Rudé hřeby, Plíživý stín). Rozhodne nebol žiaden žánrový purista, na rozdiel od množstva jeho nasledovníkov.

dav

Jedinou chybičkou krásy sveta Conana je Howardova práca s postavami. Vyžíval sa v stereotypoch o mužoch (Conan ako ideálny über maskulínny muž), o iných rasách (černosi sú vykreslení ako divosi a ľudožrúti – Zamboulské stíny) a samozrejme o ženách. Tie sa v príbehoch skoro zásadne objavujú ako submisívne krásky, ktoré potrebujú Conanovu ochranu alebo rovno záchranu (Černý kolos, Údolí ztracených žen). Ak sa už stretneme s prípadom silných žien (Belit v Královné černého pobrěží či Valéria v Rudých hřebech), tak sa aspoň do Conana vášnivo zamilujú a nakoniec aj tak potrebujú zachrániť, nech majú biceps akokoľvek veľký. Cimmeran ho má vždy väčší (sval) a vždy vydrží viac (rúbať nepriateľov). Ak hľadáte gendrovo korektné emancipované fantasy, Conan vážne nie je pre vás. Na druhú stranu, ak ste chlap alebo žena a hľadáte zábavné akčné fantasy, tak o tom sú presne dobrodružstvá divocha z Hyborského veku.

Robert E.Howard sa právom považuje za jedného zo spoluzakladateľov žánru fantasy. Conanove dobrodružstvá ani časom nestratili nič zo svojej mágie a ich prečítaním človek viac precíti korene fantastiky. Ja sa k Cimmeranovi vraciam veľmi rád a patrí k mojím najobľúbenejším knižných hrdinom. Conana do každej rodiny!

Robert Ervin Howard Barbar Conan

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *