Podobne ako v prípade „Knihy Ohňa“, aj o existencii románu „Vzorec času“ som sa dozvedel na besede vydavateľstva Art Floyd počas Slavconu 2019. Predstavená ukážka prvotiny Olivera Hunta ma celkom navnadila a knihe som sa rozhodol dať šancu. Oplatí sa venovať energiu čítaniu Vzorca času, prvého dielu plánovanej trilógie Libertas?
Dej zaujme predovšetkým milovníkov akčnej sci-fi a špionážnych filmov či hier. Základná premisa série spočíva v skutočnosti, že existuje zrnko pravdy na konšpiračných teóriách o tajných agentúrach ovládajúcich svet z pozadia. Hlavný hrdina Ivica Arus si žije svoj obyčajný život automobilového pretekára, ktorý mu z ničoho nič skomplikuje „tí zlí“. Odrazu musí utekať pred ľuďmi, ktorí sa ho snažia zabiť. Nič nedáva zmysel, zhmotňujú sa najtemnejšie vízie slovenského obhajcu teórií o globálnom sprisahaní slobodomurárov Tibora Eliota Rostas. Kniha vygraduje v dramatickom akčnom finále, po ktorom ostane množstvo zaujímavých cliffhangerov.
Vzorec času je po žánrovej stránke poctivé a nič si nehrajúce akčné sci-fi béčko. Už len pseudonym autora naznačuje, že veľa inšpirácie sa čerpalo z filmových sérií ako James Bond, Kingsmen či Mission Imposible. Vydarili sa postavy, ktoré síce pôsobia šablónovito (hlavný hrdina ako frajer s neznámym pôvodom, komiksovo plochí zločinci, ženský sidekick), ale sú napísané vkusne. Na debutový román má prvá kniha Olivera Hunta veľmi príjemné tempo, ktoré by som prirovnal k tatranskému vláčika. Nezdržiava sa veľmi dlho ani v Starom Smokovci či na Štrbskom plese, strieda rôznorodé prostredia tatranských dedín a plies. Rušnovodič-autor pozná svoje Tatry. Cítiť, že autor pracoval so známymi reáliami, akoby ich nasával pri pohľade z okna denne. Akčné scény sú napísané dynamicky a prehľadne, človek sa pri čítaní nenudí.
Len v gramatickej a štylistickej stránke je ešte priestor na zlepšenie. Za uši by som Hunta vyťahal sa nadužívanie výrazu „závod“ namiesto „pretekov“. Skoro mi tým spôsobil zápal spojiviek. Tu a tam som ešte aj ja, Slovák žijúci osem rokov v Brne, poznal pár ďalších bohemizmov, ale pre to zase mám pochopenie. Problémom prológu sú zase preklepy, akoby sa dopísal na poslednú chvíľu. Aspoňže sa autor na záver knihy priznal k tomu, že gramatika a on si k sebe ešte len hľadajú cestu.
Ak si čitateľ odmyslí chybky odstrániteľné ešte intenzívnejšou korektúrou, tak „Vzorec času“ je kniha zábavná a vhodná na večerné vypnutie po náročnom dni. Teším sa na pokračovanie.
It’s truly very complicated in this active life
to listen news on Television, so I just use internet for that
reason, and get the newest news.
Hello, this weekend is nice in favor of me, since this moment i am reading this wonderful educational paragraph here
at my home.
It’s an remarkable article for all the web users; they will
obtain advantage from it I am sure.
I am in fact thankful to the holder of this site who has shared this great post at at this
time.
Hi there! This blog post could not be written much better!
Looking at this post reminds me of my previous roommate! He
continually kept talking about this. I will forward this article to him.
Fairly certain he’ll have a very good read. Many thanks for
sharing!