Na Knižnej Díre sa recenzuje všeličo, ale duchovné knihy tu veľmi nefičia. V rámci môjho magisterského výskumu som sa intenzívne pohyboval medzi slovenskými novopohanmi a vďaka tomu sa mi dostala do ruky autobiografia Na Vrchárskom Chodníku od Žiarislava. Pod svietivým duchovným menom sa skrýva Miroslav Švický, známa osobnosť slovenskej alternatívnej duchovnej scény. O svojej duchovej ceste už roky prednáša, píše a spieva. Aj tých kníh už popísal viacej, predovšetkým o slovanstve a slovanskom duchovne. V Na Vrchárskom Chodníku sa rozhodol zaspomínať na svoje prvé roky strávené na samote neďaleko od Kokavy nad Rimavicou.
Komu je kniha určená? Nie je to nuda? Má šancu zaujať aj čitateľa, ktorý nechodí na jógu, nemedituje a neplánuje dosiahnuť osvietenie v tejto inkarnácii?
Ak sa ste Žiarislavov fanúšik, tak knihu už pravdepodobne máte. Ak ste obyčajná ezožena a ezomuž, tak Na Vrchárskom Chodníku bolo stvorené aj pre vás, pretože budete rozumieť autorovmu spôsobu uvažovania o živote. Žiarislav začal bývať na laze s minimom technologických vymožeností, meditoval v panenskej prírode a rozvíjal svoj duchovný systém. Kniha so svojím mierne snovým a lyrickým jazykom popisuje všetky možné aj nemožné radosti i strasti, ktoré postretnú človeka, keď sa rozhodne vystúpiť k kruhu práca – hypotéka – rodina. Rôzne múdra a pekné myšlienky sú rozosiate po celej knihe. Veľa a s láskou píše o svojom vzťahu k zvieratám, čo sa bude iste pozdávať všetkým milovníkom chlpáčov, majestátnych koní a kôz. V tejto knihe sa dozviete fakt veľa vecí o kozách.
Na Vrchárskom Chodníku môže obohatiť aj ľudí, ktorí majú nejaké duchovno či slovanstvo na saláme. Ak vás zaujali Raději žít v divočině než zešílet: rozhovory se šumavskými samotáři, prípadne Takí divokí od Weleslavy, tak Žiarislavov príbeh spadá do podobnej kategórie kníh o antisystémových ľuďoch. Však kto iný ako vnútorne slobodný človek sa dnes zbalí, odíde z mesta na samotu a začne žiť životom pastiera a poľnohospodára z prelomu 19. a 20.storočia? Autobiografia je ale v prvom rade príbeh jedného muža, ktorý sa rozhodol vo svojom živote urobiť veľkú zmenu, pretože to vnímal ako správne. Podobné dilemy zažíva skoro každý z nás v práci či v osobnom živote. Žiarislav taktiež spätne reflektuje svoje vzťahy k ženám, nebol žiadnym mníchom, ktorý svoje city potlačil bokom. Rovnako kniha obsahuje viacero vtipných pasáží, keď napríklad popisuje návštevu ženy, čo od neho očakávala, že si bude všetko drevo rúbať ručne (a popri tom sa stíhať venovať aj niečomu inému) či inej, ktorá si chcela overiť, či naozaj medvede môžu vychovávať deti.
Žiarislavova kniha má však svoje muchy. Určite by jej nezaškodil externý editor, ktorý by ju pomohol trocha zoškrtať a čitateľsky „sprítulniť“. Jeden príbeh sa napríklad zbytočne opakuje na dvoch miestach. Čítanie niekedy spomaľuje jazyk knihy, ktorý je lyrický a plný novotvarov. To môže byť problém hlavne pre ne-ezo ľudí.
Ak hľadáte inšpiratívne čítanie na tému „kritika konzumného spôsobu života“, tak vám Na Vrchárskom chodníku sadne. Žiarislav vo svojej knihe predstavuje jeden z možných spôsobov, ako znova precítiť spojenie s pôdou a prírodou. Jeho aktuálne dielo nie je určená len okruhu jeho najbližších sympatizantov, ale taktiež to nie je čítanie úplne pre masy kvôli špecifickému jazyku. Na Vrchárskom Chodníku ale stojí za skúšku a vie sa čitateľovi odmeniť za trpezlivosť zaujímavými myšlienkami o živote.
About The Author
