Boris Filan patrí k druhu ľudí, ktorý ma sprevádza od môjho detstva bez toho, aby sme sa poznali osobne. Jeho texty k pesničkám Elánu som počúval s rodičmi celé detstvo. Rozhlasová relácia „Pálenica“, ktorú Filan moderuje a píše, zase spestrovala rodinné víkendy. Jeho príjemný a melodický hlas s neodmysliteľným bratislavským prízvukom sa mi v hlave ozýval aj keď som čítal knihu jeho spomienok na život, dospievanie a detstvo v Bratislave.
Práve osoba hlavného mesta Slovenska tvorí pomyseľnú spojnicu medzi všetkými krátkymi črtami v knižke s bigbítovým názvom Prešporock. Človek by podvedome čakal, že Filan bude zo seba chrliť historky spojené s Elánom alebo aspoň tým Palim Hammelom, ktorý sa na nás reklamne usmieva na obálke knihy. Samozrejme, Pali Hammel sa objaví vo viacerých príhodách, ale zďaleka nie vo vysokej miere. V Prešporocku sa dočkáme predsa niečoho mierne odlišného ako len spomienok na chľastačky s hudobníkmi pre ktorých písal texty. Žiadne pikantnosti.
Filan zo svojej pamäte vynáša vône, chute, zážitky, hry či myslenie z čias detstva či iných etáp jeho života v Bratislave. Pred očami tak čitateľovi postupne ožíva Bratislava socialistická, v ktorej Mlynské Nivy boli okrajom mesta a hlavné mesto dedinský nádych. Ale dočkáme sa aj zážitkom z ranne kapitalistickej Bratislavy plnej vetru zmien.
Prežijeme napríklad s malým Filanom vytúžená chvíľu, keď ochutnáva prvýkrát coca-colu. Či sa ponoríme do fantastických dobrodružstiev malého chlapca Borisa, ktorý hrával futbal na uliciach Starého Mesta alebo blúdil zrúcaniami Bratislavského hradu pred jeho rekonštrukciou a hľadal v nich poklad.
Boris Filan má taktiež rád dobré jedlo a alkohol. Preto si užijeme láskyplné opisy rôznych dobrôt či celú jednu dlhšiu črtu venoval kvalite socialistického vína. Som rád, že žijem už v inej epoche, pretože čo tam opisuje by mi asi rozleptalo žalúdok.
Z knihy Prešporock cítiť lásku Filana k jeho rodnému mestu. Píše sviežo a zábavne bez potreby byť prehnane expresívny. Nádherne sa hrá s jazykom, slovenčina v jeho rukách hrá všetkými farbami podobne ako jeho texty. Nedočkáme sa (našťastie) žiadnych zaťažkaných intelektuálnych úvah nad minulosťou a prítomnosťou plných moralizovania, ako to urobil napríklad Pavel Hirax Baričák vo svojej knihe spomienok na dospievanie Socializmus, Heavy metal a čučo. Čítanie Prešporka mňa samotného odvialo do čias môjho detstva a s láskou som si zaspomínal. A pri popise jeho prvého chlapčenského tetovania som neodolal a sám si natetoval formulku na biceps. Ale nie skutočnú, ale tú detskú, čo sa priloží na ruku pod horúcou vodou. Dva týždne mi vydržala na ruke a spolu s ňou aj príjemný pocit z Prešporocku.
About The Author
