Recenze: Časonauti – scifistické jednohubky na slovenský spôsob

Tona Stiffela môžeme smelo považovať za jedného z klasikov slovenskej porevolučnej sci-fi. Miesto na literárnej scéne si vydobyl poviedkami z cyklu Zabudnutý vesmír, ktoré záslužne súborne vydalo vydavateľstvo Hydra už v dvoch vydaniach. Na svojej tvorbe si dáva záležať, preto na jeho len v poradí druhú knihu – Časonauti – čakali čitatelia niekoľko rokov. Čoho sme sa teda dočkali?

Stiffel opustil svet Zabudnutého vesmíru a rozhodol sa tvorivo vyzúriť v novom fantastickom univerze. Povzbudený úspechom poviedky o tajnom agentovi časovej agentúry chrániacej kontinuitu časopriestoru v súťaži Martinus Cena Fantázie 2015 rozpracoval do väčšej hĺbky načrtnutý vesmír „časonautov“. Kniha ponúka dohromady desať poviedok (tri zverejnené v iných poviedkových zbierkach, vrátane Inej Nežnej), z toho pre dve si povolal Naďu Vojtekovú ako priateľskú výpomoc. Nádejná autorka hororov na základe jeho návrhu zápletky napísala dva texty. Ako epilóg ponúkol Stiffel pre zvedavých čitateľov krátku esej o pozadí vzniku tej-ktorej poviedky, hlavných inšpiráciách a s ďakovačkami všetkým spriazneným dušiam.

Hlavnými hrdinami príbehov sú bezmenný časonaut a časonautská agentka Ayumi, partneri v láske a ochrane časopriestorovej kontinuity. Podobne ako nedávno recenzovaný román Nula Kelvinov, aj Časonautov môžeme zaškatuľkovať ako hard sci-fi časovkového strihu. Každá z kníh si ale ide svojou cestou. Kým Nula Kelvinov je súvislý a pomerne rozsiahly román, Časonauti ponúkajú pestrú zmes krátkych príbehov odohrávajúcich sa v rôznorodých prostrediach. Čitateľ sa pozrie do Hirošimy tesne pred explóziou atómovej bomby, na Sibír v obodobí Tunguzského incidentu, do Ameriky zabrániť atentátu na Kennedyho, ale aj do Prahy počas Nežnej revolúcie. Väčšina príbehov sa drží jednoduchého, ale funkčného scenára, keď pod rôznymi zámienkami hlavní hrdinovia vycestujú v čase, tam sa niečo pomotá, ale nakoniec naši šikovní hrdinovia prejavia veľkú odvahu a všetko dopadne dobre.

Jednotlivé poviedky na seba veľmi pekne nadväzujú dejovo, postupne sa rozpletajú tajomstvá okolo fungovania časonautskej agentúry a objavujú sa nové. Spoznávame aj ďalších členov posádky, ich motiváciu a vzájomné vzťahy. Ako je typické pre Stiffela, tak sa jednotlivými poviedkami vinie ako mystická červená niť príbeh lásky dvoch hlavných hrdinov, ktorý pomáha odľahčiť hardscifistické jadro knihy plné rôznych technických detailov a vysvetlení časových paradoxov. A propos, musím autora opäť pochváliť za schopnosť písať hard sci-fi pútavo popri zachovaní vedeckého rozmeru. Už spomenutá Vojteková príjemne spestrila svojím odlišným, viac horormi odkojeným rukopisom dve poviedky. Jej zapojenie preto hodnotím ako dobrý krok, ktorý v konečnom zúčtovaní knihe pomohol udržať pestrosť.

Jediné mínus knihy je pre mňa jej rozsah. Rozhodne by som zniesol ešte o dve-tri poviedky viac. Človek sa začíta do jednej poviedky, potom do druhej a už je skoro koniec.

Dlhšie čakanie na ďalšiu knihu z pera Tona Stiffela stálo za to a prináša remeselne šikovne napísané a pútavé hard sci-fi poviedky s motívom cestovania v čase. V najlepšom zmysle slova sa jedná o vydarenú dobrodružnú literatúru, pri ktorej si človek dobre oddýchne a spríjemní mu pár večerov.

Zdroj obrázku: fandom.com

About The Author

Anton Stiffel Časonauti