Rýdzo slovenských sci-fi románov je stále ako maku, nevraviac o tých kvalitných. Našťastie má Slovensko Janu Plauchovú, dnes už skúsenú autorku viacerých kníh ako napríklad Druhá planéta, ktorá minulý rok vydala vo vydavateľstve Artis Omnis upravenú verziu svojho debutu Nula Kelvinov. Čo prináša?
Hlavným hrdinom je pubertiak David Seattle, ktorý so svojou mamou žije v typickom americkom malomeste. Má rád z mojej perspektívy metalistu príšernú hudbu (Coldplay podľa mňa niekto vymyslel ako boží trest) a rieši bežné pubertálne záležitosti, ako sú dievčatá. A má jedno veľké tajomstvo, ktoré zásadne ovplyvňuje jeho život. Starne dvakrát pomalšie ako všetci ostatní ľudia. Nevie prečo. Navyše sa mu veľmi pravidelne dejú rôzne nehody, ktoré by mali skončiť podľa všetkých predpokladov jeho smrťou. Vždy ho ale niečo na poslednú chvíľu zachráni. Má pocit, akoby bol sledovaný a strážený akousi tajomnou skupinou ľudí. Čo sú zač? Môžu oni za Davidovo spomalené starnutie?
Nula Kelvinov môžeme zaškatuľkovať ako hard sci-fi. Plauchová si dala veľmi záležať na tom, aby v románe všetko fungovalo pokiaľ možno čo najrealistickejšie. Žiadne vesmírna Sila Jediov či bližšie nevysvetlené cestovanie červími dierami, do ktorých človek skočí a vynorí sa na druhom konci vesmíru. Všetky sci-fi prvky sú uzemnené vo vedeckom svete poznatkov z genetiky, fyziky a chémie. To sa týka aj motívu cestovania časom a časových paradoxov, ktoré hrajú veľmi dôležitú úlohu v zápletke príbehu. Po tejto stránke pôsobí prvý (!) román Jany Plauchovej mimoriadne prepracovane a záverečné vyriešenie všetkých časových kľučiek, výhybiek a odbočiek malo priam katarzný charakter.
Nula Kelvinov je ale v rovnakej miere ako sci-fi aj príbehom o (ne)naplnenej láske dvoch mladých ľudí, ktorí sa musia vyrovnať s neľahkým osudom hlavného hrdinu. Viem si predstaviť, že byť pubošom, tak si túto linku užijem ešte viac. Pri čítaní som si neraz spomenul na poviedky Tona Sitffela, v ktorých sa taktiež veľmi často rieši téma lásky a vzťahov. Charaktery Davida a Molly sú v knihe vykreslené veľmi ľudsky a ich láske čitateľ fandí. O to väčší dopad preto na mňa mal koniec knihy, ktorý sa dá opísať ako horkosladký.
Doteraz som hlavne chválil. Má román aj nejaké mínusy? Skôr nie ako áno. Niektorých môžu odradiť možno až príliš časté ponory do myšlienkových svetov postáv. Aj tie vedecké pasáže môžu v teórii časť čitateľov nudiť a pôsobiť odťažito. Na druhú stranu, práve oná hĺbavosť, premyslenosť a ľahký melancholický opar sú pre mňa vlastnosťami, ktorými ma príbeh Davida Seattlea najviac oslovil. Taktiež sa patrí dodať, že kniha nie je z tých najkratších a niektoré jej pasáže plynuli o niečo pomalšie než iné.
Román Nula Kelvinov poteší primárne milovníkov hard sci-fi, ktorí si potrpia na to, aby ich scifičko nebola nelogická zlátanina. Na svoje si prídu ale aj fanúšikovia príbehov plných citov a emócií, ktorí sa nájdu v romantickej línii knihy. Či si mladý fyzik alebo dlhoročný fanúšik Asimova, Nula Kelvinov predstavuje vydarený exemplár stále veľmi nedostatkového tovaru – slovenského sci-fi.
Zdroj obrázku: databazeknih.cz
About The Author
