Americký spisovateľ Larry Correia je známy českému a slovenskému čitateľovi primárne ako autor urban fantasy série Lovci Monster s.r.o, ktorá sa dočkala kompletného prekladu. A keďže autor zjavne zarezonoval s publikom, neprekvapí, že vydavateľstvo Fantom Print siahlo aj jeho fantasy sérii Sága zapomenutého válečníka. V roku 2022 naservírovalo fanúšikom jej prvý diel so správne epickým fantasy názvom Syn černého meče.
Correia ponúka čitateľom akčný príbeh v najlepších tradíciách klasickej fantasy. Román nie je veľmi originálny, skôr je veľmi dobre napísaný a má zaujímavo načrtnutý svet. Príbeh sa sledujeme vo viacerých líniách. V prvom rade je to osud hlavného hrdinu Ashoka Vadala, najmocnejšieho bojovníka z kasty ochrancov. Ten sa v boji oháňa mocným magickým mečom s ešte tajuplnejším menom Angruvadal v menej dodržiavania Zákona. Ashokove slávne dni ale prekazí šokujúce odhalenie o jeho skutočnom pôvode. Paralelne s prezradením skutočného pôvodu Ashoka sa knihou vinie rozprávanie venované mocenským pletkám veľkých rodov, inkvizítorov a rádu ochrancov. Riešia sa vzbury bezkastých (poddaných), hrozba návratu náboženstva a intrigy á la Hry o Tróny. Skúsených čitateľov fantasy pravdepodobne neprekvapí, že Ashok sa po odhalení svojich koreňov nevyberie na vidiek zemiaky okopávať, ale že sa voľky-nevoľky stane jedným z hlavných hýbateľov veľkých spoločenských zmien.
Pri čítaní Syna černého meče som bol príjemne nadšený zo sveta Loku. Ten drží pohromade Zákon, súbor pravidiel a povinností, ktorý jasne stanovuje štruktúru spoločnosti. Rád Ochrancov, ktorí kontroluje dodržiavanie Zákona je mix medzi rytiermi Jedi a sudcami z vesmíru Sudca Dredda. Mimochodom, Ashok vo svojej úpornosti vo vzťahu k Zákonu práve postavu nekompromisného vykonávateľa zákona z budúcnosti veľmi pripomína. Correia sa pri vytváraní Zákona nepokryte inšpiroval indickým kastovým systémom, vďaka čomu sa úspešne vyhol asi najrozšírenejšiemu klišé fantasy literatúry – svetu pripomínajúcemu európsky stredovek. Nie je určite jedinečný v tom, že siahol po inšpirácii v kultúre Indie (Nesmrtelní z Meluhy a mnohí ďalší). Taktiež nešiel do takej filozoficko-náboženskej hĺbky ako Zelazny (Pán Světla). Beztak to bolo príjemné osvieženie v porovnaní so žánrovou konkurenciou. Taktiež sa mi pozdávalo, ako Correia postupne odhaľuje minulosť sveta, v ktorej sa odohrala kataklizmatická bitka medzi ľuďmi a démonmi z nebies. Tí teraz obývajú moria a ľudia v Loku majú tak panický strach z vody a netušia, či útok démonov prežili aj ľudia na iných kontinentoch. Práve rôzne magické zbrane z dávnych čias sú najefektívnejšími nástrojmi v boji proti ohyzdným strašiakom z mora. Podobne ako napríklad Robert Jordan (Kolo času) v angloamerickom prostredí alebo v českom Miroslav Žamboch (Koniáš), Correia pracuje s predstavou mágie ako dávno zabudnutej technológie. A to je jeden z mojich obľúbených spôsobov vysvetlenia existencie mágie, takže plusové bodíky pre teba, Larry.
Nielenže Correia ponúkol zaujímavý svet s veľkým potenciálom, ale z urban fantasy si požičal svižné tempo akčných scén, ľahkú pulpovosť a množstvo gore popisov. Hlavy aj končatiny lietajú jedna radosť, aj keď nie kvôli nadšeniu z hudby. Akcia je ale dávková v správnej miere. Nikdy jej nie je veľa a vždy je nasledovaná viac rozprávacími pasážami, v ktorých sa šermuje jazykom a nie Angruvadalom. Aj preto som napriek solídnemu rozsahu skoro štyristo strán zhltol knihu relatívne rýchlo.
Zhrnuté a vynásobené, Syn černého meče je vydarený príklad klasickej akčnej fantasy, ktorý osloví rovnako fanúšikov conanoviek a žambochoviek, ako aj tých očakávajúcich do hĺbky vykreslený fantasy svet s komplexnými dejinami. Ja som nadšený a teším sa na pokračovanie.
Zdroj obrázku: databazeknih.cz
About The Author
