Recenzia: Klasika českej akčnej fantastiky – Koniáš

Knihy Miroslava Žmabocha sú medzi fanúšikmi fantastiky v Česku pojem. Zažil som so Žambochom dve autorské besedy, v ktorých s ním fanúšikovia oduševnene debatovali o postavách z jeho kníh či o jeho budúcich plánoch. No a na Slovensku nič. Na žiadnom slovenskom cone som ho nevidel (i keď som samozrejme mohol mať len smolu a minúť ho) a nikto z mojich známych sa pri mne nikdy nezastavil so slovami: „More, ten Žamboch je špica. Skús hen toho Konijáša. Akčné jak Červenák, len menej Slovanov tam v tých knihách zdochne.“ No a kvôli tomu došlo k trápnej situácii, v ktorej moja česká priateľka s hrôzou zistila, že som fakt nevedel, kto je to ten Žamboch. A aby túto chybu napravila, prečítala mi úvodnú poviedku zo zbierky Koniáš: Muž na stezce.

Blik, cvak. Prešiel približne rok a aj v našej rodinnej knižnici pribudla kniha tvorená drvivou väčšinou poviedok a noviel z Koniášovho sveta. Tak, ako na mňa dobre zapôsobila poviedka Až na dno už na prvýkrát, tak jej opätovné prečítanie vo mne prebudilo silný čitateľský zápal a túžbu knihu dočítať čo najskôr.

Žamboch píše mimoriadne čítavo, pútavo, bez zbytočných odbočiek či intelektuálnych zákrut. Navyše Koniáš je frajer, chodiace jednočlenné komando arnoldovské strihu so zjazveným kukučom a so sadou vrhajúcich nožov. Pôsobí ako hrdina temný, drsný, rozhodne nie žiaden milý pánko, ktorý by rozdával úsmevy. Napriek tomu si drží svoj morálny kódex a hranice, za ktoré nejde. Koniáš sa sám vydelil na okraj spoločnosti medzi prostitútky, nájomných vrahov a iné pochybné existencie. A preto sú príbehy s ním akčné, krvavé a plné honby za pokladmi.

Z knihy cítiť radosť z písania a možnosti tvoriť klasické dobrodružné príbehy. Hlavne v úvode knihy som si nemohol odpustiť silný „conanovský“ pocit z niektorých poviedok, v ktorých Žamboch doviedol Koniáša na okraj civilizácie, aby zarobil peniaze a nakoniec ho osud o ne aj tak obral a znova doviedol do akcie. Rovnako conanovsky na mňa pôsobilo putovanie z mesta do mesta, z jedného kútu kontinentu do ďalšieho. Len na rozdiel od toho Conana Koniáš viac čítal, odkladal si peniaze do bánk a menej pohŕdal civilizáciou.

Okrem vrchovatej miery akcie a sympatického drsného antihrdinu Žamboch vytvoril pre Koniáša prepracovaný svet, ktorý podobne ako ten conanovský od Howarda nesie množstvo podobností s tým naším historickým. A práve poviedky, ktoré okrem akcie poodhaľovali aj fungovanie sveta pôsobili na mňa najlepšie.

Aj napriek tomu, že si drvivá väčšina textov v Muži na stezce drží nadpriemerný štandard čitateľnosti, tak sa zborník nevyhne miernej nevyrovnanosti v textoch. Napríklad prvé tri texty „Až na dno“, „Cherzez La Femme“ a „Štestí z Pekla“ ma svojou brilantnosťou úplne prikovali ku knihe a chcel som viac. Hlavne druhú menovanú poviedku o Koniášovi a jeho dramatickom dobrodružstve v džungli považujem za vrchol celej zbierky. Rovnako nadpriemerne na mňa pôsobili oba texty, v ktorých sa objaví Anna Marie – „Špatná investice“ a „Konec vlka samotáře“, nedostupná poviedka z edície minikníh, pripojená v druhom vydaní. Za zmienke ešte rozhodne stoja púštne príbehy „Pouštní Škorpión“ a „Drsná hra“, z ktorých príjemne sála westernová estetika. Len jedna jediná poviedka ma bavila vo zborníku menej, a to „Hra špinavců“, ktorá mi okrem akcie neponúkla žiadnu pridanú hodnotu.

Žamboch s Koniášom do českej fantastiky priniesol postavu, ktorá v sebe mieša dedičstvo temných hrdinov drsnej americkej detektívky a lá Raymond Chandler a howardovskej akčnej sword’n’sorcery fantasy. Ja som z knihy nadšený a už sa chystám na ďalšie koniášovské romány a príbehy o Baklym, ďalšej postave z koniášovského vesmíru. Buďte ako Mišo a aj vy sa nadchnite pre Žambocha. Je špica.

Miroslav Žamboch Koniáš: Muž na stezce

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *