Recenze: Rod zabijáků – fantastická jazda plná akcie pokračuje

Kto čítal niektorý z románov zo splatterpunkovej série Lovci monster, ten dobre pozná meno Larry Correia. Americký spisovateľ ale nie je len autorom urban fantasy, ale venuje sa aj jej klasickej odnoži v duchu sword&sorcery. Vo vydavateľstve Fantom Print mu vyšli v priebehu roku 2022 dva diely fantasy série Sága Zapomenutého válečníka. Recenziu na prvý diel Synové Černého Meče si môžete prečítať TU a na druhý čítate práve teraz. Aký je prostredný diel trilógie?

Zatiaľ čo prvý román predstavil čitateľovi základy sveta spolu s jeho mytológiou a rozostavil postavičky na pomyselnej šachovnici príbehu, druhý diel má v tomto smere ľahšiu pozíciu. Hlavný búchač trilógie Ashok Vadal má jeden cieľ – zachrániť prorokyňu, ktorú uniesol rod zabijakov na konci prvej knihy. Povstanie bezkastých stále prebieha a Ashok je stále (nedobrovoľne) v jeho čele. Inkvizícia má svoje diabolské plány s bezkastými, Ashokom a manipuluje verejnou mienkou. V rôznych flashbackoch sa zase dozvedáme ďalšie útržky informácii o dejinách svetu Loku, spôsobu fungovania mágie či miesta démonov v nej. Ako sa na správne akčné fantasy patrí, kniha vyvrcholí v monumentálnom akčnom strete dobrých a zlých, ktorý je napísaný vskutku dychberúcim štýlom.

Rod zabijáků môžeme na jednu stranu opísať ako typický výplnkový diel trilógie, ale to by som veľmi krivdil jeho kvalitám. Áno, v porovnaní s prvým dielom sa toho deje o niečo menej a tempo knihy je pomalšie. Avšak aj dialogické pasáže medzi zajatou prorokyňou a rôznymi členmi rodu zabijákov patria k ozdobám knihy. To isté sa dá povedať o dejovej línii s vedkyňou – milenkou jedného z ochrancov, ktorá sa musí ukrývať pred inkvizíciou. Correia naznačuje, že jej postava môže ešte zohrať veľmi dôležitú úlohu v rozuzlení trilógie a prostredníctvom scén s ňou sa opäť dozvedáme ďalšie zaujímavé informácie o svete Ashoka Vadala. Akcie je stále viac než dosť. Boje v uličkách rôznych miest, Ashokove strety s jeho bývalými kolegami z rádu ochrancov, rádu zabijakov alebo už spomenutá záverečná zabíjačka spoľahlivo ukoja túžbu po adrenalíne.

Opäť raz musím pochváliť spôsob, akým je vykreslený svet Loku. Či už sa rozprávame o spôsobe, akým Correia popisuje sociálne nerovnosti kastového systému alebo jednotlivé čriepky o dávnoveku sveta či fungovaní démonov. Nie je to vôbec maličkosť, množstvo fantasy románov môže mať dobre napísaný príbeh, ale trápia sa v snahách zaujať čitateľa svetom. Aj preto je súčasná fantasy z môjho pohľadu doslova zaplevelená generickými stredovekými fantasy, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu.

Ak by som chcel byť za každú cenu kritický, tak románu je možné vytknúť len jednu vec – prácu s postavami. Nečakajte žiadnu Annu Kareninu, ale ani Hry o Tróny alebo z českého súdka po psychologickej stránke logickú Delavskú trilógiu. Postavy nesú dej, ktorého účelom je čitateľa pobaviť, uvoľniť ho a dopriať mu akciu. Poháňajú ich základné emócie: hnev, povinnosť, zmysel pre česť či túžba po moci. Pomoc psychoterapeuta veľmi nevyhľadávajú; ich škoda. Autor si v tomto smere veľmi šikovne pomohol v prípade hlavného hrdinu (a stroja na zabíjanie), keď mu do vienka vložil magickú modifikáciu v podobe potlačenia strachu. 

Vynásobené a odmocnené, Rod zabijáků je parádne pokračovanie veľmi vydareného prvého dielu akčnej trilógie Sága Zapomenutého válečníka, ktorý v sebe mieša to najlepšie z Barbara Conana a splatterpunku s ľahkou orientálnou pachuťou. Ak vás bavila prvá kniha, tak nechápem, na čo ešte čakáte, bežte si po pokračovanie do najbližšieho kníhkupectva. Séria Sága Zapomenutého válečníka patrí k tomu najlepšiemu, čo na trhu akčnej fantasy nájdete a Rod Zabijáků to len potvrdzuje.

Zdroj obrázku: databazeknih.cz

Michal Puchovský

Som starý bigbiťák v mladom tele, vášnivý čitateľ vysokej, strednej i nízkej literatúry a religionista. Spolupracujem s českým metalovým magazínom Spark, slovenským kultúrne-spoločenskom mesačníkom Kapitál a českým Náboženským infoservisom.

See author's posts