Na jeseň roku 2020 sme sa dočkali vydania druhého románu slovenského spisovateľa Richarda Brenkuša s tajuplným názvom „Satamaranga“. Anotácia sľubuje príbeh na pomedzí politického trileru a utópie s prepracovanými charaktermi, z ktorého vám bude chvíľu do smiechu a potom vás bude z neho mraziť. Podarilo sa Brenkušovi priniesť čitateľom knihu, ktorá dostojí sľubom z obálky?
V prvom rade treba povedať, že autor servíruje série voľne prepojených poviedok či presnejšie epizód, ktoré dohromady vytvárajú príbeh o veľkej svetovej revolúcii. Tá začína v malej krajine v strednej Európe a postupne sa rozšíri do celého sveta. Oným fantastickým prvkom je klaunvér, nová verzia internetu pánbohvieodkiaľ, cez ktorú sa synchronizujú revolucionári.
Brenkuš píše úderne, nepreháňa to s kvetnatou vravou, vďaka čomu sa Satamaranga valí dopredu tempom jamajského šprintéra. Na druhú stranu môže na časť čitateľov jeho jazyk pôsobiť sucho ako pripálený toust. Každá kapitola predstaví inú sadu postáv, ku ktorým sa v ďalších kapitolách vracia nanajvýš v náznakoch. To hlavne zo začiatku pôsobí mätúco, ak človek dopredu nevie, že má pred sebou poviedkový román. Hrdinovia kníh rozhodne nie sú plochí ako laty, na druhú stranu je im miestami náročné fandiť, pretože sú až príliš temní, ako zo Sauronom písanej učebnice pre temných mágov. Pri spätnom premietaní nad románom si neviem spomenúť ani na jeden pozitívny charakter, dočkáme sa teroristov, tajných agentov či skorumpovaných politikov. Do smiechu vám z nich veľmi nebude, skôr sa dočkáme mierneho závanu absurdna.
Celkový dojem zo Satamarangy je ťaživý ako oceľová päsť nórskeho black metalistu. Kniha štartuje tragédiou, po ktorej nasleduje predstavenie ukážkovej skorumpovanej demokracie na karpatské kopyto. Aj keď Brenkuš nemenuje krajinu ani nepoužíva mená konkrétnych politikov, človeku znalému diania na slovenskej politickej scéne budú jasné autorove vzory. Román má vďaka tomu šancu osloviť množstvo čitateľov, ktorí hltajú knihy od Arpáda Soltésza či Mareka Vagoviča o korupcii na Slovensku. Lenže na rozdiel od zmienených autorov Brenkuš dáva čitateľom možnosť si aspoň na stránkach knihy užiť pomstu voči ľuďom a javom, ktoré trápia kapitálom poháňaný svet dneška. Našťastie Satamaranga neostane len pri vybíjaní si frustrácie z politiky.
Zaujímavejšia časť knihy začína približne v polovici, keď sa dej začne presúvať z Karpatského oblúka viac do sveta. Brenkuš začne viac hýriť zaujímavými nápadmi, striedajú sa rôzne exotické prostredia. Dokáže v pár slovách dokonale vystihnúť motivácie postáv. Záverečná kapitola dá peknú bodku za knihou, ktorá ale môže nechať časť čitateľov frustrovaných kvôli svojej nejednoznačnosti.
Ak máte radi utópie s prvkami fantastiky, tak je Satamaranga ako stvorená pre vás. Brenkuš napísal kvalitný a pútavý román, ktorý sa hrá s možnou podobou najbližšej svetovej revolúcie. Len si treba dávať pozor na to, že Satamaranga je temná ako budúcnosť očami súčasnej mladej generácie. Horká, skorumpovaná a krutá, ale stále s iskierkou nádeje, že jedného dňa bude lepšie.
Zdroj obrázku: artisomnis.sk
About The Author
