Jana Plauchová predstavuje v kontexte slovenskej sci-fi zjav donedávna nevídaných rozmerov. Z ničoho nič sa vynorilo drobné žieňa s kopou šuplíkových románov, ktoré si vďaka svojej kvalite pomaly, ale iste nachádzajú cestu k žánrovému čitateľovi. V rámci hesla „a čo si ty urobil pre slovenský hiphop“ a „podpor scénu“ som investoval do jej knižiek na Slavcone 2017. Pošťastilo sa mi vyhrať v tombole aj jej debut. Začítal som sa však do iných diel a až krst novinky s názvom Druhá planéta ma namotivoval sa pustiť do jej aktuálneho počinu. Aký je jej v poradí štvrtý román?
Námet je jednoduchý ako facka a úmerne tomu mimoriadne atraktívny a ľahko stráviteľný. Skúmajú sa tajomstvá planéty Venuša, pretože niektoré povrchové útvary pripomínajú vzdialene budovy. Hlavnými postavami sú kozmonauti, ktorí žijú na orbitálnej stanici krúžiacej okolo Venuše. Radosti, strasti a drámy spojené so skúmaním druhej planéty tvoria jadro deja románu. Približne ku koncu druhej tretiny knihy nečakaný zlom, ktorý všetko obráti hore nohami a postupne sa začnú vyjasňovať záhady naznačené v rôznych miestach románu.
Je to žlté, guľaté a tajomné. A nie je to vzácny pokémon. Venuša
Za seba musím povedať, že sa Jane Plauchovej podarilo až na drobné výhrady vhodne prepojiť komornú drámu na vesmírnej stanici s dänikenovsky ladeným trilerom. Dialógy medzi postavami nešustia papierom a pôsobia prirodzene. Každú z postáv doviedol na zdanlivo nezaujímavú stanicu špecifický zámer a Plauchová tieto motivácie postupne odhaľuje čitateľovi. Výhrady mám ale k ženským postavám v knihe, ktoré sú písané bez výnimky veľmi plocho a nezaujímavo v porovnaní s mužskými protagonistami. Silnou stránkou knihy je spôsob výstavby mystéria okolo Venuše. Tu si Plauchová zaslúži veľkú pochvalu, pretože jej alternatívna história v sebe nesie príťažlivého duchu hľadania dávno strateného zlatého veku. Taktiež naplno využíva svoje astronomické znalosti a preto kniha pôsobí inteligentne. Vďaka týmto charakteristikám čitateľ hltá stránka za stránkou ako zmyslov zbavený. Vo mne kniha vyvolala hlavne v prvých dvoch tretinách veľkú eufóriu. Drobná pripomienka smeruje len k samotnému rozuzleniu. To je síce samo o seba viac než uspokojivé, ale až prekvapivo popisné. Dej, ktorý sa dovtedy valil ako šialenec na piku, odrazu zastane a dostaneme všetky vysvetlenie ako na striebornom podnose. Taktiež mi úplne nesadlo moralistické ekologické posolstvo knihy, ktorého doslovnosť mi prišla zbytočná. Ale to je skôr vec vkusu, čakra ľudia a vegetariáni z neho môžu byť naopak nadšení.
Sci-fi triler Druhá planéta poteší nadpriemernou čitateľnosťou, kvalitným spracovaním a napínavým dejom. K dokonalosti chýbajú už len detaily. Jana Plauchová a jej romány rozhodne stoja za pozornosť.
About The Author
