Bude to už nejaký ten piatok, čo som zavítal na Slavcone na prezentáciu strastiplného príbehu vydania Parstelvanu, lyrickej fantasy slovenskej autorky Silvie Zeumerovej. V dobe vydania si kniha vyslúžila viaceré pomerne prísne kritiky, ktoré Parstelvan znosili pod čiernu zem. Stojí za pozornosť alebo radšej ruky preč, lebo pri jej čítaní vám narastie ružový pupák na tvári?
V prvom rade si treba ujasniť, že Zeumerová vydala ženský román vo fantasy rozprávkových kulisách. Nečakajte preto odťaté kotrby poturčencov alebo mozgychtivých mimozemšťanov. Pri čítaní Parstelvanu odporúčam prebudiť svoje nežné a citlivé ženské ja. Spojte sa so svojou vnútornou bohyňou. Potom vám príbeh začne dávať zmysel.
Parstelvan je fakt poetický príbeh o sile lásky, ako hlási anotácia na zadnej strane knihy. Preto celkom neprekvapivo nesledujeme dobrodružstvá dvoch superdrsných vlkolakov v boji proti trblietavým upírom, ale milostné vzplanutie medzi mužným Brannarom a ženskou Darnáliou. Podobne ako v ženských románoch, celý dej sa točí, skrúca a ovíja ako malé batoľa okolo otázky, či ich vzťah bude alebo nebude fungovať. Najprv sa spoznajú osobne. Vo svete Podhoria nemajú internet ani koronu, inak to preto nešlo. Nechcem veľa vyzrádzať z deja, ale Brannar musel odísť zo svojej rodnej viesky kvôli obvineniam a uchýlil sa do dediny Darnálie. Zo začiatku ich láske všetko praje. Avšak potom sa všetko skomplikuje. Zaúraduje minulosť, prítomnosť a mágia. Nakoniec sa Darnália s Brannarom udobria, ale ostali otvorené dvierka aj pre prípadné pokračovanie.
Romantikou Zeumerová nešetrí. Tomu prispôsobila aj jazyk knihy, ktorý je poetický, plný ľubozvučne znejúcich slov a dosť patetický. Niekto môže byť taktiež alergický ako Wolowitz na oriešky a rôzne múdra o láske a živote, ktoré sú rozosiate naprieč knihou. V čase zúriacej korony mi dobre padli a mali efekt kuracej polievky pre duše. Áno, asi budem tak trocha vibramuž.
A keď už sme pri práci so slovami, tak po tejto stránke sa veľmi pozitívne odrazila intenzívna práca s editorom. Pečať veľmi dobre plynie a pôsobí ako text od vypísanej autorky. Pritom sa jedná o románový debut. Jednotlivé kapitoly sú krátke, úderné a dobre sa čítajú. Dej príjemne obohacujú vedľajšie dejové linky s kráľovnou a tajomstvom jedného magického artefaktu. Kvalita románu ku koncu stúpa. Záver prinesie trocha akcie a príbeh pekne (nateraz) uzavrie.
Parstelvan vás pohladí na duši príbehom o láske, ak mu to dovolíte. Rizikom čítania je síce onen veľmi ružový pupák zmienený v úvode, ale za mňa sa jedná o jeden z najpríjemnejších slovenských ženských fantasy románov, ktorý som doposiaľ čítal.
Zdroj obrázku: galerie.vodafone.cz