Že by sa slovenská literatúra po rokoch chrlenia depiek bohémov, pseudoumeleckých postmoderných výronov a romantických príbehov zo sveta rozvedených žien dočkala románu, ktorý si kladie za cieľ…rozveseliť? Áno, je to tak a môže za to Martin Hatala. Jeden z víťazov Martinus Ceny Fantázie už v roku 2018 vydal podarený detektívny urban fantasy román „Whiskey, krv a striebro“. Hatala je známy aj ako stand-up komik a vyzerá to tak, že jeho vtipné črevo si našlo cestu aj do jeho románovej tvorby.
Už pestrofarebný obal naznačuje, že tentoraz čitateľa nečaká noirová detektívka. Slovenský spisovateľ sa dal na odľahčenú humornú fantastiku po vzore Terryho Prachetta. Dej románu by sa dal zhrnúť nasledovne: kočovný maliar Sol doputuje s bradatou ženou An a lesným mužom Zvončekom do malebného mestečka Brahno. Respektíve, Brahno je bizarná diera plná absurdných miest a čudných ľudí. Hlavní hrdinovia sa dostanú do konfliktu s miestnou hliadkou v zelených tunikách, ktorá je posadnutá hľadaním vnútorného nepriateľa menom asociáli, za ktorých sú vyhlásení aj Sol a An. Pod vplyvom absurdných okolností Sol ohlási ako vtip vznik Hliadky kočovných umelcov (h.k.u). Tá si ale v priebehu nasledujúcich dní začne žiť svojím životom. Na druhej strane sa radikalizuje zelená hliadka Brahna, ktorá sa pustí do boja proti sprisahaniu organizovaného Nimi a h.k.u. No a svetu nehrozí nič inšie ako zánik a nedobrovoľný hrdina Sol sa musí prekonať a zachrániť svet. Celé je to ešte zamotanejšie, ale viac prezrádzať nebudem.
Hatalov román veľmi príjemne plynie. Humor je ľahký, nenásilný. Autor vrství jednu absurdnú situáciu za druhou, zo začiatku román pôsobí epizodicky. Tento dojem ešte viac podporuje časté striedanie kapitol s rôznymi hrdinami. Časom sa ale všetko veľmi pekne organicky prepojí (čoho som sa zo začiatku bál), všetky dejové linky sa postupne prepoja a finiš je veľmi pekne vygradovaný. Ako bonus, záver prináša aj pocit zadosťučinenia, čo sa nie každej knihe podarí.
Hliadky, hliadky nie sú len humornou fantasy, ale pri pozornejšom čítaní je možné vypozorovať aj sociálne-kritickú rovinu. Hatala sa svojím humorom triafa a paroduje svet konšpirácií, svetových sprisahaní, Kotlebových železničných hliadok a ľudskej hlúposti vo všeobecnosti. Mesto Brahno je zase karikatúrou Bratislavy a jej malomeštiactva, ktoré Hatala zjavne prežil na vlastnej koži. Ale pozor, humor nie je prvoplánový s priamymi narážkami na konkrétne osoby a situácie. Veľmi sa mi na Hatalovom prístupe páčilo, že sa snažil narážky vkladať štýlom, vďaka ktorému o dvadsať rokov bude vtip stále vtipný.
Sčítané, podčiarknuté a vydelené, Hliadky, hliadky predstavujú veľmi podarený príklad humornej fantasy na slovenský spôsob. Dobre sa to číta, človek si pri tom fajn oddýchne. A to je vlastne veľká pochvala, pretože rozdávať dobrú náladu je niekedy omnoho väčšie umenie než sa čvachtať v bačorine melanchólie.
Zdroj obrázku: databazeknih.cz
About The Author
