Nebolo to tak dávno, čo som recenzoval román Nezabiješ?, prvý diel slovenskej YA fantasy série Gwind. Mal som vtedy z knihy zmiešané dojmy. Pozdával sa mi Hlavačkovej štýl aj zápletka o vysokoškoláčke Anne, prenesenej zo súčasného Slovenska do akéhosi magického stredoveku. Problémom ale za mňa bolo, že sa kniha tiahla miestami ako ten povestný sopeľ. Tomu nepomáhala ani snaha o realistickejší pohľad na hlavnú hrdinku, ktorá vďaka tomu pôsobila na môj vkus až príliš ufňukane. Nezabiješ? bol už od začiatku prezentovaný ako prvý diel trilógie, takže som nad Líviou Hlavačkovou príslovečnú palicu nezlomil a poctivo si počkal na druhú časť, pretože som v sérii cítil potenciál. A nemýlil som sa.
Sama za seba nadväzuje priamo na koniec prvej knihy, keď sa Anna, prezývaná v magickom svete Gwind, stala nedobrovoľne členkou armády po tom, čo ušla zo zajatia v Spoločenstve vrahov. Vojna s Čiernymi mágmi stále pokračuje a Gwind v nej neočakávane zohrá dôležitú úlohu. Necíti sa ale pohodlne v pozícii spasiteľa Morany a pokračuje vo svojej snahe sa vrátiť domov. Preto vyhľadá radu vo Vežiach mágov. Tam strávi istý čas bádaním v knihách, až narazí na stopu, ktorá ju môže doviesť k vytúženému návratu. Gwindinu dejovú linku dopĺňa rozprávanie z pohľadu Čiernych mágov a kráľovho spolupracovníka Ka-trasa. Vďaka tomu sa dozvedáme množstvo informácii o svete Morany a Gwindin osobný príbeh získava širší kontext.
V prvom rade treba povedať, že kvalita série stúpla. Sama za seba je dlhšia kniha, ale paradoxne sa netiahne tak ako tá predošlá. Prvky realizmu a psychologickej drobnokresby nájdeme stále, ale prestali byť všadeprítomné. Gwind sa na svojej ceste hrdinky pomaly posúva zo štádia odmietania svojho poslania k jeho aspoň čiastočnému prijatiu. Na to odkazuje aj názov knihy Sama za seba. Gwind prestala byť vláčená udalosťami a ľudmi a hľadá svojej miesto v cudzom a veľmi násilnom svete. Nebojí sa ľudom okolo seba povedať svoj názor a poukázať na to, že má kvôli minulosti problematický vzťah k Morane, ktorú by mala údajne spasiť.
Taktiež veľmi pozitívne vnímam to, že Hlavačková využila väčší rozsah knihy na prehĺbenie „loreu“, sveta príbehu. Dozvieme sa veľa informácii o tom, ako funguje mágia a o rozdieloch medzi jednotlivými kráľovstvami. Hlavne časti románu odohrávajúce sa vo Vežiach Magikov považujem za mimoriadne podarené.
Za jediný „problematický bod“ považujem skutočnosť, že kvôli tomu, že sa séria odohráva v primárne univerzálnom stredovekom fantasy svete (akokoľvek Anna je Slovenka a tu a tam nejaká narážka presvitne), tak má čitateľ znalý zahraničnej fantastiky podvedomú tendenciu porovnávať so špičkami žánru. Nemôže ťažiť body u domáceho publika zo zasadenia príbehu do slovenských reálií, čo u mňa vždy pridáva slovenskej fantastike punc výnimočnosti. Minimálne na mňa najsilnejšie emočne zapôsobila jediná scéna, ktorá sa odohrá na Slovensku. Tam som skoro slzu vytlačil. Ale to je skôr malicherná pripomienka. Viem si predstaviť, že práve veľa ľudí to má naopak. Navyše nie každého spisovateľa musí nutne baviť písať príbehy v našej slovenskej realite a radšej si uletí niekam do tramtárie plnej elfov, mágie a ananásov.
Sama za seba od Lívie Hlavačkovej predstavuje veľmi príjemný posun v kvalite oproti prvému dielu Nezabiješ?. Román sa dobre číta a ponúka kopu zaujímavých postáv, ktoré na fantasy pomery disponujú realistickou psychológiou. Akciu strieda romantika, mágiu politické intrigy. Teším sa na pokračovanie a vyvrcholenie trilógie.
Zdroj obrázku: databazeknih.cz
About The Author
