Po veľkom úspechu Sudetenlandu sa dalo len očakávať, že Leoš Kyša, doteraz publikujúc skôr pod pseudonymom František Kotleta, príde na trh čoskoro s knihou, ktorá bude menej brak a viac klasická beletria. A tak sa i stalo v novembri 2024.
Syndikát je už asi osemdesiatym knižným zárezom plodného autora z Bruntálska, ktorý obšťastňuje svojich fanúšikov a vydavateľov v priemere dvomi knihami ročne (TU, TUTU, TUTO, TUTAJ, HEN aj TUTOK). Dej románu sa odohráva v blízkej budúcnosti v Českej republike, v ktorej výrazne pokročil vývoj AI a tá sa stala súčasťou každodenného života. Hlavný hrdina Jan Tyler je podnikateľ v oblasti poľnohospodárskych dronov so zabudovanou AI, čo znie ako jedno z najnudnejších povolaní na svete hneď po programátorovi kadibudiek. Jedného dňa sa jeho startupový sen začne rúcať, keď od neho podvodne vymámia peniaze a jeho firme tak hrozí krach. A aby toho nebolo málo, tak ho obvinia z vraždy. Hlavný hrdina sa pustí do vyšetrovania na vlastnú päsť, aby očistil svoje meno a prišiel na kĺb sprisahaniu, ktorému čelí.
Ako už zo stručného zhrnutia deja môže byť jasné, Kyša nám servíruje opäť raz detektívku/triler, len nie z alternatívnej minulosti, ale blízkej budúcnosti. Dej románu si fičí podľa klasickej trilerovej šablóny, čo na jednu stranu uľahčuje ponorenie sa do príbehu, ale asi sklame hľadačov artových foriem rozprávania. Podobne ako v Sudentenlande, brakové a fantastické prvky hrajú menej dôležitú úlohu v príbehu, ale stále sú v malej miere prítomné. Pobavia odkazy na Česko ako na pornoveľmoc a čiernohumorné hlášky, ktoré v intelektuáloch otvárajú otázku, či je Kyša trápny boomer alebo nie. Žánrových fanúšikov poteší sci-fi záverečné rozuzlenie. A ako je pre všetky knihy od dua Kyša & Kotleta typické, Syndikát sa veľmi rýchlo a dobre číta. Vo svojich recenziách tento fakt rád zdôrazňujem, lebo pútavosť považujem za rovnako zásadnú v hodnotení kníh ako zaujímavý príbeh či vznešené posolstvo v pozadí.
Silnou stránkou románu českého spisovateľa je jej aktuálnosť vďaka role AI v jej príbehu. Vývoj umelej inteligencie v posledných rokoch natoľko pokročil, že sme (veľmi pravdepodobne) svedkami podobného paradigmatického zlomu ako v prípade internetu v 90.rokoch. Kyša premyslel najpravdepodobnejšie možné scenáre, do ktorých rovín nášho bytia AI vstúpi najviac a v románe naznačuje možné riziká jeho používania. Koniec koncov, aj recenzent z českého Deníku N si všimol, že román „skúma témy ako závislosť na technológiách a sociálnu dynamiku českej spoločnosti“. Ako som konštatoval už v recenzii na Sudetenland – Kyša je od roku 2023 braný ako umelec a podobné vety na margo jeho románov preto nie sú ničím výnimočným.
My, čo duo knihy dua Kyša & Kotleta čítame pravidelne, ale už dávno vieme, že spisovateľ narodený v Dvorcoch niekde v Českej republike vždy umne miešal hlboké s plytkým. A do tej zmesi rád šplechol ešte za hrsť prízemného. V porovnaní románmi vydanými pod hlavičkou Kotleta je len obrátený pomer. Zaujímavé úvahy nad českou spoločnosťou vnorené do detektívneho príbehu prevažujú a bodré hlášky a popkultúrne komentáre sú len korením. „Kyšotletovský“ spisovateľský štýl je pre mňa to najcennejšie na románoch ako Syndikát. Čítať Kyšove knihy je ako rozprávať sa s bezdomovcom, ktorý bol kedysi dirigent vo filharmónii. Na povrchu smrádok, ale vo vnútri hĺbka, zaujímavé úvahy a veľa emócií.
P.S Aby som bol tématický, titulok pre recenziu vygeneroval chatGPT so zadaním pritiahnuť čo najviac pozornosti. Na výber bol ešte zlomený mozog, prefackanie, čierny kôň, duša filozofa a pocit špiny z čítania.
„Zabudnite na Kotletu! Kyša napísal sci-fi triler, ktorý vás prefacká!“
„Nový český triler o AI a vražde: Prečo je Syndikát povinné čítanie tohto roka?“
„Tento autor písal brak. Teraz vydal knihu, ktorá vám zlomí mozog (a možno aj srdce)“
„Vražda, startupy a AI: Tento český román predbehol Netflix!“
„Leoš Kyša vyzliekol Kotletu z braku. Čo sme našli pod ním?“
„Syndikát je literárny čierny kôň: Trúfa si na vážne témy, ale nezabúda na hlášky“
„Český autor a jeho najlepšia kniha? Možno. A možno AI všetkých ovládne…“
„Čítaš to a cítiš sa špinavo… ale zároveň múdro: Prečo je Syndikát guilty pleasure roka?“
„Sci-fi detektívka s dušou filozofa? Syndikát je ako Black Mirror v Česku!“
Zdroj obrázku: databazeknih.cz
About The Author
