Recenze: Do skonání věků – Ako spraviť z hry roadtrip

Adaptovať hru do podoby iného média je zložité, o čom svedčia mnohé neúspešné filmové pokusy. Ako si s úlohou predstaviť online strategickú hru Melior Annis prostredníctvom knihy poradila začínajúca autorka?

Ja sám s hrou Melior Annis nemám žiadne skúsenosti a preto bude môj pohľad nevyhnutne iný, než pohľad skúseného hráča. Domnievam sa, že pri predstavovaní herného prostredia je dôležité nájsť výrazné a osobité črty a tie priblížiť čitateľom. Spracovanie herných mechaník má druhoradý význam. Z tejto perspektívy možno zhodnotiť autorkinu snahu ako úspech. Najdôležitejšie herné mechaniky predstavuje v krátkom úvode. Vďaka tomu sa čitateľ odpočiatku necíti úplne stratený.

Najvýraznejšie predstavenou črtou herného sveta sú rôzne monštrá, s ktorými sa hrdinovia pri svojom putovaní stretnú. Tieto pochádzajú prevažne z gréckej mytológie s občasným obohatením klasickou stredovekou fantastikou. Kým príšery sú vysvetlené dosť podrobne a dozvedáme sa aj niečo o ich uvažovaní, iné herné aspekty už sa nepodarilo previesť do knižnej podoby tak dobre. Mimo hlavných postáv sú ostatní ľudia jednorozmerní a niekedy až karikatúrami seba samých.

Hlavné postavy sú ďalším dôležitým prvkom. Autorka ich zvolila dobre a vďaka ich početným interakciám medzi sebou sa o nich postupne dozvedáme viac. Žiaden člen hlavného ansámblu neurazí. Ich reakcie na udalosti sú prirodzené a miestami aj vidíme, že sa snažia rozmýšľať a protivníkov prekabátiť.

Autorkin štýl písania je neobvyklý v jednej veci – dôvody, prečo sa niečo stalo, alebo prečo nejaká bytosť či postava koná istým spôsobom, sa dozvedáme prostredníctvom vhľadov do ich uvažovania až potom, čo k incidentu dôjde. Spočiatku to podkopáva orientáciu vo svete, no dá sa na to zvyknúť. Nevýhodou je, že s jednou či dvomi výnimkami v knihe nie je žiaden foreshadowing, ktorý by sa dal použiť ako zdroj napätia.

Podobne biedne je na tom hlavný záporák. Objavuje sa iba na konci knihy a máločo z deja je mu možno priamo pripísať. Sekundárny záporák, ktorý má v čitateľoch vyvolať emocionálnu reakciu, je síce všadeprítomný, no jeho monológ v momente triumfu vyznieva skôr ako výlev päťročného dieťaťa. Priehršť malých, terciárnych záporákov, z ktorých každý má sotva viac než jednu scénu, mi tiež pripadala zbytočná.

Prečo by kniha s takýmito vadami vôbec vyšla? Hlavným dôvodom je vydavateľstvo – Pointa pracuje na princípe crowdfundingu. Ak sa širšej verejnosti páči rozpísaný projekt, zafinancuje ho a vydavateľstvo poskytne personál na redakčné úpravy. Do skonání věků teda získalo dosť pozornosti a podpory na to, aby sa mohlo vydať.

A napriek vyššie uvedenej kritike si myslím, že to je dobre. Trh s knihami nepraje začínajúcim autorom – vstupné požiadavky na nich sú v dnešnej dobe nesmierne vysoké. Dostať sa na štylistickú úroveň vybrúseného autora a doviesť úspešne do konca spletité dejové línie obsiahleho románu vyžaduje roky cviku. Celé tie roky medzičasom by dobré nápady len plesniveli v šuplíku. Do skonání věků predstavuje úspešnú prvotinu. Je to oddychové čítanie a nemožno naň klásť rovnaké nároky ako na knihu skúseného autora. Dúfam, že akúkoľvek kritiku autorka vezme v úvahu produktívne a do budúcna sa budeme môcť tešiť na jej spisovateľský rast v podobe ďalších kníh.

Zdroj obrázku: Pointa.cz

Žaneta Neužilová Do skonání věků

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *