Michaela Merglová by nemala byť neznámou autorkou pre pravidelných čitateľov Knižné Díry. V minulosti sme recenzovali prvé dva diely jej Delavského cyklu – Píseň Oceli a Píseň Severu, a uverejnili sme s ňou rozhovor. Taktiež sme sa venovali viacerým zborníkom, na ktorých sa autorsky aj editorsky podieľala ako napríklad Ve Stínu Magie a Krásky a vetřelce. Merglová patrí rozhodne k najaktívnejším českým žánrovým autorom a len rok po rozsiahlej Písni Severu fanúšikom fantasy naservírovala ešte dlhší záverečný diel trilógie s názvom Píseň Války. Ako dopadlo vyvrcholenie dobrodružstiev hrdinského dua Cuchenan a Minangar?
Kým prvá kniha z Delavského cyklu bola skôr zbierkou fantasy poviedok, ktorú voľne prepájala ústredná dvojica bojovníka Cuchenana a barda Minangara, Píseň Severu už pôsobila viac románovým štýlom, aj keď si ešte zachovávala epizodický ráz. V závere knihy čitatelia s napätým sledovali, ako dopadne situácia okolo plánovanej svadby princeznej Yasamin s princom Símiranom, ktorý podlo plánoval si po svadbe uzurpovať celé kráľovstvo Delavy. Hrozbu sa síce vďaka prefíkanosti Minangara podarilo zažehnať, ale i tak kniha končí cliffhangerom, keď sa dozvieme, že život Cuchenana je v smrteľnom ohrození.
Záver druhej knihy Delavského cyklu som neopakoval pre potrebu zamachrovať ako dobre si pamätám jej obsah, ale preto, že posledných diel trilógie priamo nadväzuje na jej koniec a ďalej rozvíja príbeh príbeh úlisného Simírana. Hneď prvá poviedka rieši Cuchanenove osudy a sledujeme výpravu na jeho záchranu pod vedením Minangara. Nakoniec všetko dopadne dobre, ale Minangar zaplatí vysokú cenu za záchranu blízkeho priateľa. Veľmi silná a dobre napísaná časť knihy, ktorá pomáha dotvoriť prerod Minangara zo slobodomyseľného sukničkára na zrelého človeka. Zvyšok knihy sa sústreďuje na uzavretie hlavného konfliktu série, ktorý sa postupne budoval naprieč trilógiou – vojnou kráľovstva Tunde s Delavou. Čitatelia sa dočkajú dvoch veľkých bitiek, množstva vojnových porád a hlavne dobre napísanej a napínavej akcie s množstvom zvratov. Z Cuchenana sa stáva pravý hrdina, ktorý preberie zodpovednosť za osudy celého kráľovstva. Zlí dostanú nakoniec na prdel, ale nie sú porazení definitívne a straty sú masívne. Záver knihy pekne pripraví pôdu pre ďalšie prípadné dobrodružstvá hlavných hrdinov, načrtne dôsledky zmien spôsobených vojnou a načrtne ďalšie možné hrozby pre Delavu.
Pri čítaní posledného dielu Delavského cyklu som si nemohol nevšimnúť, ako veľmi sa Merglová posunula ako autorka od svojho románového debutu z roku 2019. Zatiaľ čo v Písni Ocele som skôr videl potenciál než že by som bol knihou stopercentne očarený, tak Píseň Severu pre mňa znamenala výrazné zlepšenie a Píseň Války ma bavila z trilógie najviac. Dialógy sú svižné a ľudsky napísané. Konečne sa stratil „vatový“ pocit z prebytku dialógov na úkor deja, ktorý mi vadil na prvom dieli. Vykreslenie vnútorných pohnútok všetkých postáv je na vysokej úrovni a viaceré ťažké scény sú napísané mimoriadne dobre a vierohodne. Veľmi prirodzene pôsobí vývoj hlavných postáv a do popredia sa často dostáva téma, ako sa vyrovnávajú s udalosťami série. Asi najlepšie napísanou postavou je bard Minangar, ktorý si prešiel pôsobivým vývojom naprieč románmi. Záporáci boli taktiež zaujímaví a Merglová si dala snahu vysvetliť ich motivácie. Akcia je parádna, opisy oboch bitiek som si veľmi užil. Pekne taktiež do seba zapadli všetky udalosti z predchádzajúcich kníh a záver románu pôsobil organicky. Mojou jedinou kritickou pripomienkou ostáva určitá generickosť sveta Delavy. Fantasy stredoveký svet so všetkými tradičnými trópami, figúrami, drakmi a magickými zbraňami sme už videli stokrát. Našťastie to Merlgová vyvažuje dôrazom na vykreslenie vnútorného sveta postáv a tému spracovania psychických tráum. Vďaka tomu majú postavy hĺbku, čitateľom na nich záleží, môžu sa s nimi stotožniť a nie sú len krmivom pre meče.
Píseň Války predstavuje dôstojné zakončenie Delavskej trilógie o dobrodružstvách Cuchenana s Minangarom. Užijú si ho najviac milovníci klasickej fantasy, ktorí oceňujú prepracovanú psychológiu postáv a britké dialógy. Merglová v románe pôsobí ako autorka, ktorá našla pevnú pôdu pod nohami. Už nielen vie, čo chce povedať vo svojej tvorbe, ale aj ako to povedať tak, aby jej príbehy čitateľov bavili. Delavský cyklus smelo odporúčam ako celok a teším sa na ďalšie dielka z pera českej spisovateľky.
Autor fotografie: Michal Puchovský
About The Author
