Recenzia: Čo nás o modernej spoločnosti naučil Michel Foucault?

Každý, kto sa hoc i len kúskom šiat obtrel o svet humanitných vied, počul mystické slovo diskurz. Malo by jednať o akúsi tajomnú entitu, ktorá ovplyvňuje náš život a núti nás rozprávať tak, ako rozprávame. A to dokonca bez toho, aby sme si toho boli plne vedomí. To znie pekne paranoidne, že áno? Ale ako ukážem v nasledujúcich riadkoch, niečo na tom je.

Pojem diskurz a diskurzívnu analýzu zaviedol do sveta filozof Michel Foucault. Tento viac ako tridsať rokov mŕtvy Francúz máta ako duch skoro každého humanitného vedca. A to nielen svojím tragickým skonom, pretože umrel na AIDS. Na jednu stranu je povestný svojím neortodoxným a inšpirujúcim pohľadom asi tak na všetko, čo súvisí s vedou a vytváraním poznania. No a na druhú stranu ho (skoro) každý neznáša za neschopnosť písať ľudským jazykom. To je aj prípad Archeologie poznání. Geniálna kniha s brilantným myšlienkami, ku ktorým sa človek musí prebrodiť cez tony slovného balastu a nekonečných viet s bodkočiarkami.

Foucault bol tak trocha čudný historik. Nepísal o dejinách lineárne, od neho sa nedočkáme nudných kníh o zakladateľských postavách či záplavy faktov. Preslávil sa svojimi prácami o šialenstve, o sexualite, o moci, o väzení či o dejinách ekonómie. Jeho cieľom bolo odhaliť spôsob, na základe ktorého ľudia hovoria o veciach presne tak, ako o nich rozprávajú. Archeologie poznání je teoretická kniha, ktorá vysvetľuje svojmu čitateľovi, ako k svojim záverom francúzsky filozof prišiel.

Pri čítaní knihy tak dostaneme šancu sa naplno ponoriť do sveta Foucaultových úvah o modernej spoločnosťi. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo je sexualita otázkou morálky a nie otázka zdravia? Prečo bláznov považujeme za chorých a nie za zdravých hovorcov nadpozemských síl? Čo nám o literatúre môže povedať analýza pojmu autor? Že nie? Práve Foucault sa tieto nesamozrejmé veci pýta. A výsledkom týchto úvah je úplný obrat pozornosti. A to k odlišným súvislostiam, ktoré utvárajú naše zmýšľanie o svete. Onen diskurz, ktorý sa vytvára okolo niektorých aspektov nášho života, sa rôzne mení, vyvíja. Je predmetom túžby, pretože kto má moc nad diskurzom, ovplyvňuje to, čo je v kontexte témy norma a čo je už deviácia. Krásne to je vidieť na politike, v ktorej sa stalo normou za posledných tridsať rokov nemyslieť za hranice kapitalistického spoločenského usporiadania. Pritom si Slovensko aj Česko užilo v priebehu dvadsiateho storočia ranne kapitalistickú monarchiu s doznievajúcim feudalizmom, demokratickú republiku, nacistický stavovský protektorát a cirkevnú republiku, spolu s reálnym socializmom a ešte skutočnejším kapitalizmom.

Zvedavému čitateľovi by som ale skôr odporučil Foucaultove eseje či kratšie úvahy než Archeológiu poznania. Človek sa v nej ľahko stratí, ak nemá za sebou tak osem semestrov dejín filozofie. Foucault by však nemal byť ignorovaný ľuďmi kvôli svojej nezrozumiteľnosti. Jeho hlavným záujmom bolo porozumenie fungovania modernej spoločnosti. Ak si človek odnesie z čítania ktorejkoľvek jeho knihy niečo a naučí sa pozerať na svet z troška väčšieho nadhľadu, tak Foucaultove dielo splnilo svoj karmický účel.

Michel Foucault Archeologie vědení

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *