Musím sa hneď na úvod priznať, že som sa na tohtoročný Fénixcon v Brne veľmi tešil. Akokoľvek v marci 2022 prebehol Fénixcon 4021, ktorý bol náhradou za dva po sebe zrušený ročníky, jednalo sa o akciu skôr komornú, aj keď stále veľmi vydarenú. Ako je už tradíciou, výročné stretnutie fanúšikov fantasy, sci-fi a hororu sa koná v Hoteli Vista, ktorý mu poskytuje ideálne zázemie v podobe dvoch veľkých prednáškových miestností areštaurácie s veľkým množstvom miest na sedenie. Duch Fénixconu nie je cospleyoch či o množstve zahraničných hostí, ale o priateľstvách ľudí, ktorých spája fantastika. Preto aj táto reportáž bude v tej istej miere o programe a o ľudoch, s ktorými som strávil príjemné chvíle.
PIATOK 2.12
V poradí tridsiaty siedmy Fénixcon, spojený s putovným Parconom, sa niesol v duchu výročia slávneho brnianskeho rodáka a vedca Gregora Mendela, preto bola témou conu genetika. Bohužiaľ som nestihol kvôli práci ani jednu z dvoch prvých večerných prednášok o svete Blade Runnera či o Mendelovi. Po vyzdvihnutí obligátnej taštičky s darčekmi od sponzorov Fénixconu som sa zvítal s priateľmi zo slovenského fandomu ako napríklad Katkou Soykou z vydavateľstva Hydra, známym slovenským sci-fi spisovateľom Tonom Stiffelom či recenzentkou Tinkou Slabákovou, ktorá kedysi tiež písala pre Knižní Díru. V družnom rozhovoru pri pive sme prebrali všetko možné aj nemožné a potom sa okolo pol deviatej vybrali na prednášku „Co fantastika zdědila po středověku“ v podaní Hanky Málkovej. A dobre som spravil, pretože som sa dozvedel veľa zaujímavých informácií o tom, v čom stredoveké rytierske romány ovplyvnili fantasy a v čom sa líšili. Z množstva podnetných informácií mi v hlave utkvela diskusia na tému rozdielneho prístupu k zázrakom. Kým literárni kritici aj v žánri fantasy často ohŕňajú nosom nad rôznymi deux ex machina vysvetleniami, pre silne kresťanskú stredovekú spoločnosť bolo vyriešenie problému zázračným božím zásahom absolútne v pohode.
Po prednáške som sa zvítal s ďalšími priateľmi ako napríklad Ferom Gagom zo scifi.sk, , poviedkárom Mirom Švercelom či Lenonou Štiblárikovou z vydavateľstva Hydra, presunuli sme sa do hotelovej reštaurácie a tam v spoločnosti ďalších ľudí zo slovenského fandomu diskutovali o všetkom od fantastiky, detí až po radosti a strasti vydavateľského života. A dokonca aj František Kotleta a Kristína Snegoňová sa k nám na chvíľu pripojili a pozval nás na hranie Dračí Hlídky v sobotu doobeda.
SOBOTA 3.12
Z rodinných dôvodov som na con nemohol prísť skôr ako o pol druhej. Kvôli tomu mi síce ušli prednášky od Leonarda Medeka a Františky Vrbenskej, avšak stihol som väčšinu hodiny a pol dlhej diskusie fantastických autorov vydavateľstva Host o radostiach a strastiach spojených s vydávaním a písaním kníh. Prezentáciu som si veľmi užil, aj keď som autorov ako Jan Hamouz alebo Zuzana Hartmanová predtým vôbec nepoznal. To je jedna z vecí, ktoré mám na conoch veľmi rád – vždy sa dozviem niečo nové a rozšírim si obzory. Platilo to aj o nasledujúcej prednáške „Jak vyrobit zaklínače pomocí vědy“ od Jana Tomštíka a Ladislava Loukoty. Obaja páni sú skúsení popularizátori vedy. Na jednej ich prednáške som už v minulosti bol a aj túto som si veľmi užil. Uvidíme, či sa niekedy v budúcnosti dočkáme šľachtenia lepšieho zraku alebo tehličiek pre každého chlapa. Od štvrtej hodiny sa spojili dovtedy rozdelené konferenčné miestnosti a začala hlavná časť conového programu. Publiku sa aspoň zo záznamu prihovoril prvý český kozmonaut Vladimír Remek, ktorý aj na druhý krát odriekol osobnú účasť na Fénixcone. Tak snáď budú mať budúci rok organizátori šťastnejšiu ruku pri výbere hosťa.
Ďalším bodom programu bola slávnostné predávanie cien v literárnych súťažiach a krsty nových kníh. Najprv sa slova ujal Roman Hruška, ktorý ocenil Zdeňka Pobudu cenou Fenix za dlhoročnú propagáciu československého fandomu. Potom prišli na rad zástupcovia časopisu XB-1 na čele s Hanou Mudrovou, Františkou Vrbenskou a Sašou Rusevským a vyhlásili výsledky literárnej súťaže Daidalos. Okrem silného zastúpenia Slovákov v ankete ma veľmi milo potešilo, že Daidala za rok 2022 vyhrala Madla Pospíšilová, ktorá v minulosti krátko pôsobila ako redaktorka Knižné Díry. Srdečne gratulujeme a prajeme veľa inšpirácie pri tvorení a veľa literárnych úspechov! Po krátkej pauze nasledoval krst novej knihy Čas Růže od Věry Mertlíkovej vydanej vo vydavateľstve Straky na Vrbě. Podobne ako v prípade románu Tři bábiny kobyly v roku 2019, akt uvedenia knihy do sveta prebehol vo forme divadelnej scénky. Za seba môžem povedať, že bola zábavná a podarená.
Poslednými „krstiteľmi“ boli autori zo slovenského vydavateľstva Hydra, ktoré vydalo v roku 2022 šesť kníh. Už zmienený klasik slovenskej sci-fi Tono Stiffel publikoval svoju tretiu knihu Časonauti, v ktorej rozvíja do väčších šírok príbehy cestovateľov v čase, ktoré zabodovali v poviedkových súťažiach. Talentovaná autorka hororov Naďa Vojteková má za sebou úspešný literárny debut Z krajiny tieňov, ktorý sa symbolicky pokrstil krvou troch krstných otcov Tona Stiffela, Martina Rogera Králika a Lenony Štiblárikovej. Z kategórie temnoty pochádza aj tématická goticky-hororová zbierke Slovenské temno, ktoré bolo pokrstené samotnou Temnotou. Jej prítomnosť sa prejavila v neočakávanom zhasnutí svetla. Po dlhších odkladoch sa vydania dočkala aj poviedková zbierka Vianoce, zas Vianoce, ktorá je, čuduj sa svete, plná fantastických poviedok o Vianociach. Netreba taktiež opomenúť románový debut Jozefa Mikloviča Všetko zlato Kremnice, v ktorej sa pohráva s myšlienkou toho, aké by to bolo, keby slovanskí bohovia a mytologické bytosti žili v našom svete. A nebolo by mi odpustené, keby som nespomenul slávnostné predstavenie knihy od Lenony Štiblárikovej s názvom Panelák – Stratégia prežitia, v ktorej sa autorka hrá myšlienkou, ako by prežil človek z paneláku v prípade apokalypsy.
Po bloku krstov a vyhlasovaní výsledkov súťaží prišiel rad na jeden z vrcholov Fénixconov v podobe prednášky a ukážky bojových umení „Geny, genialita a mistři bojových umění“ v podaní Roberta Waschky. Ako aj po minulé roky, i tentoraz Waschka vsadil na kombináciu humoru a krátkych bojových scénok, pri ktorých sa snaží poukázať na stereotypné predstavy spojené s bojom v populárnej kultúre. Publikum sa smialo, dobre bolo.
Na slávnostné vyhlásenie Ceny Karla Čapka (výsledky TU), ceny slovenského fandomu Drak a tombolu mi už mana neostala po skoro troch hodinách prednáškovej miestnosti a odobral som sa spracovať svoje dojmy na pivo s priateľmi zo slovenského fandomu. Zvyšok večera som sa strávil v mimoriadne príjemnej spoločnosti ľudí z vydavateľstva Hydra a po zatvorení reštaurácie sa veselica presunula na jednu nemenovanú hotelovú izbu. Tam sa v jednu chvíľu natlačilo skoro štyridsať ľudí, čo dodalo párty správne internátny rozmer. Ale ako to tak v živote býva, každá žúrka raz skončí a aj ja som sa uprostred noci vybral na rozjazd domov.
Fénixcon 2022 priniesol kopu zaujímavých prednášok, podnetných stretnutí a zábavy s dobrými priateľmi. Organizátorskému tímu na čele s Doktorom patrí moja veľká vďaka, že opäť zorganizovali priateľský con v príjemnom prostredí s kvalitným programom. Vidíme sa o rok na Fénixocone 2023!
Zdroj fotiek:
- Katka Soyka
- facebook Jana Kucina
- facebook Straky na Vrbě
- Katka Soyka
- Michal Puchovský
Fotogaléria Fénixcon – Parcon 2022, autor: Jozef „Serjoža“ Pastucha
About The Author
