Recenzenti sa niekedy poriadne natrápia pri písaní komentárov na Červenákove knihy. Bývajú fakt dobré! A to slovenské čertisko exceluje stále v tom istom! Ako to napísať znova po stý krát inak? Ach Ďuro, prečo nám to robíš?
Na virtuálnych stránkach Knižní Díry sme sa tento rok venovali jeho prvému detektívnemu románu „Mŕtvy na Pekelnom Vrchu“ a nie až tak dávno piatemu dielu série Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Teraz dobieham resty z minulých rokov a pred vydaním dlho očakávaného šiesteho pokračovania série Stein a Barbarič som dočítal štvrtý diel „Diabol v zrkadle“ Vlastne aj piaty, ale o tom inokedy.
Po úspešnom vyriešení prípadu v Prahe a v Bratislave už zohraná trojica kapitán Joachim Stein, notár Matej Barbarič a kaprál Jaroš vyberú do Viedne za bratom kráľa Rudolfa II. – Matejom Habsburgským, ktorý predstavuje niečo ako ich M v bondovkách – zadáva im úlohy a posiela na misie. Jednoduchú zápletku knihy „nájdi zlého atentátnika, spacifikuj ho, prípadne zarež“ dáva autorovi dostatočný priestor pre akciu, intrigy či politické pletky.
Preto štvrtá Červenákova detektívka omnoho viac pripomína špionážny krimitriler, v rámci ktorého sa snaží trio Drsný ( Stein ako málovravný westernový hrdina), Bohémsky (vzdelaný evanjelik Barbarič) a Sadistický (kat Jaroš s úchylnou iskrou v oku) zastaviť sprisahanie priamo v lone Viedne. Kto čaká klasickú detektívku, tak ten nech ide na povalu hľadať k babke nejakú Agátu Christie.
Pri čítaní „červenákovin“ vždy poteší, že autor je majstrom akcie a filmového štýlu písania. Moja jediná výhrada smeruje k hlavným postavám, ktoré sú vykreslené archetypálne a už sa to v štvrtej knihe prejedá. Joachim Stein ma so svojou pózou ultrakonzervatívneho drsňáka začal nudiť a nemôžem sa zbaviť pocitu, že je len menej zaujímavou variáciou na Kornela Báthoryho. Jedine rozprávač v podaní notára Barbariča na mňa pôsobí živo. Celá séria ale vďaka svojej priamočiarosti ľahko lezie do gebule. Zase raz Červenák exceluje pri práci s historickými reáliami bez toho, aby svojho čitateľa preťažil faktami. Na prepracovanú dobovú atmosféru sme si už u neho zvykli. Ale ako doktorand na religionistike špeciálne oceňujem autorove znalosti o vtedajších vzťahoch medzi protestantmi a katolíkmi a ich vyvážené podanie. Ale aj tak hlavne zo záveru človeka zamrazí pri myšlienky, čo človek môže spôsobiť človeku za bolesť kvôli náboženskému presvedčeniu.
„Diabol v zrkadle“ sa vydaril. Pocitovo sa mi viac páčili dve predchádzajúce diely série, to ale neznižuje môj dobrý dejom zo štvrtého dielu. Ak sa vám páči seriál Hry o tróny a nemáte chuť čítať dlhé knihy, tak „Diabol v zrkadle“ v sebe nesie podobného krvavého a akčného ducha. Odporúčam.
One thought on “Recenzia: Stein a Barbarič na stope zla vo Viedni”