Raz mi jeden múdry muž z východu pri pive rozprával príbeh. Bol o Kristýne Sněgoňovej, žene, ktorá vraj na česká literárnu scénu vtrhla ako víchor. Podľa rozprávania mudrca s dlhou bielom bradou táto autorka začala sypať jednu knihu lepšiu než druhú (Krev pro rusalku, Zřídla,…) a množstvo žánrových poviedok (TU, aj TU, ba i TU). Pamätám si to ako včera, že som si vtedy usrkol z piva a pomyslel si „hm“. Veľa vody pretieklo od tej chvíle. Jedného dňa sa mi do rúk dostal recenzný výtlačok tretieho románu Kristýny Sněgoňovej s podtitulom Město v oblacích a vtedy som si spomenul na slová orientálneho mudrca. Spozornel som a ponoril som sa do deja knihy s nemalými očakávaniami.
Príbeh románu čitateľa zavedie do sveta, v ktorom došlo k veľkej ekologickej katastrofe, ktorá viedla ku kontaminácii pôdy a vzduchu. Povrch planéty sa stal prakticky neobývateľný. Časť ľudí našla útočisko v mestách postavených na betónových pilieroch v oblakoch. Zvyšok – smolík. Dej románu sa odohráva mnoho rokov po zmienenom exode ľudí v oblačnom meste Polit, keď sa všeobecné povedomie o príčinách katastrofy vytratilo zo širšieho povedomia. Hlavným hrdinom románu je Lewenhart, vyšetrovateľ – inkvizítor, ktorý je celý život verný cisárovi a bojuje proti podvratným živlom. Po odvelení do zanedbaného policajného oddelenia v chudobnej časti mesta sa pustí do vyšetrovanie prípadu, ktorý sa v konečnom zúčtovaní ukáže osudovým pre celý Polit…Dramatické bubny, zvyšok príbehu si prečítajte v knihe.
Je totiž fakt dobrý.
A prídu aj bubáci.
Město v oblacích je v jadre noirová detektívka, ktorá sa odohráva v kulisách postapokalypického sveta á la Fallout alebo Silo od Hugha Howeyho. Rozpráva príbeh o izolovanej ľudskej komunite, ktorá prežila apokalypsu a rieši otázku možného návratu na zemský povrch. Sněgoňová veľmi šikovne pracuje s reáliami sveta, ktoré čitateľovi postupne dávkuje nielen v príbehu, aj v rôznych útržkoch správ či letákov, ktoré sa objavujú v úvodoch kapitol.
V menšej miere je možné nájsť paralely aj s Piknikom pri ceste od bratov Strugackých, a to kvôli podobnostiam v zádumčivých pasážach o podstate ľudskej povahy a ťarche osudových rozhodnutí. Město v oblacích je postapo žánrovka so všetkým, čo k tomu patrí, takže úplne nečakajte fantasy príbeh o mocnom hrdinovi so sekerou, ktorý ňou odreže hlavu hlavnému záporákovi, potom sa opije, obšťastní princeznú a vyrazí za ďalším dobrodružstvom. Príbeh je temný, ale na konci je predsa naznačená nádej v lepšie osudy ľudstva, ktorá otvára dvierka pre pokračovania.
Sněgoňová výrazne zapracovala na spáde románu, ktorý ma do seba vtiahol tak, že som ho prečítal za tri dni. Hlavný hrdina, či skôr antihrdina, sa mi pozdával viac ako ten v Krvi pro rusalku. Lewenhart je príkladom vzorného súdruha, fanaticky oddaného režimu, ktorého viera v systém zažíva jeden otras za druhým pod vplyvom šokujúcich odhalení, ktoré otriasajú svetom oblačného mesta Polit. To slúži ako veľmi dobrý nástroj poľudštenia povahovo nesympatickej postavy a zároveň šikovne posúva dej a dodáva mu šťavu.
Všetky diskutované plusy – spád deja, prepracovaný svet, uveriteľné postavy, hĺbka myšlienok – v kombinácii prinášajú čitateľovi nadštandardný literárny zážitok, ktorý ešte korení výrazná tématická originalita v českom literárnom kontexte. Tých románov o odsune Nemcov už predsa len vyšlo celkom habadej, sci-fi dystópie spočítate na prstoch ruky. Po prečítaní Města v oblacích som aj ja konečne uveril v mýtus o Sněgoňovej literárnych kvalitách, ktorý sa vraj tradoval už v období najväčšieho rozkvetu Uruku okolo roku 3000 p.n.l.
Zdroj obrázku: databazeknih
About The Author
