Martin Benkovič v roku 2021 rozvíril vody slovenskej fantastiky vydaním viac než vydareného debutu Štvanec. V románe predstavil príbeh Ajriša, svojrázneho akčného hrdinu z alternatívnej Bratislavy, ktorá je plná ľudí s magickými schopnosťami. Pokračovanie na seba nenechalo dlho čakať a rok po vydaní prvotiny prišiel na svet druhý diel počujúci na meno Trestanec.
Správne testosterónovo začína román dlhou akčnou scénou, v ktorej náš namakaný akčný hrdina pomáha tajnej službe počas jednej misie. Ajriš sa spokojne vráti domov a ľahne do postele. Na druhý deň ho zatknú a obvinia z vraždy, ktorú si nepamätá. Zavrú ho do špeciálnej basy pre mágov, v ktorej nemôže používať svoje schopnosti. Ajriš tvrdí, že zločin nespáchal, ale všetky dôkazy vravia presný opak. Existuje nejaký skrytý dôvod, prečo bol uväznený? Súvisí to nejako s osobou jeho arcinepriateľa, ktorý si odpykáva trest v tom istom väzení po udalostiach jednotky? Prečo trpí pravidelnými výpadkami pamäti, po ktorých sa od neho ľudia bočia?
Kým prvý diel plánovanej trilógie bol v niektorých ohľadoch dynamickejší a striedal viac prostredí či uhlov pohľadu, tak Trestanec je typický „prison break“ – príbeh o nespravodlivo uväznenom hrdinovi a jeho úteku. To má svoje výhody, pretože dej odsýpa v predvídateľných mantineloch, stáva sa tak hutnejším a pomáha to vytvárať pútavú atmosféru. Motív hľadania cesty von z väzenia taktiež slúži ako vhodná kostra pre množstvo akcie a o čom inom by mala byť akčná fantastika, že áno?
Benkovičov štýl písania je v prípade dvojky zase o niečo vybrúsenejší. Dialógy sú šťavnaté, plné slangu, nadávok a drsno-vtipných hlášok. Taktiež veľmi dobre dávkuje napätie, postupne sa rozpletá záhada Arjišovho uväznenia. Opäť raz sa ukazuje, že minulosť, rodina a všetky tie telenovely s tým spojené hrajú dôležitú úlohu v celkovom príbehu knižnej série. A nielenže sú pre príbeh zásadné, ale sú aj dobre napísané, takže nerušia prílišným sentimentom, gýčom či melodrámou. Oproti minulému dielu mi prišlo, že sociálno-kritická rovina spolužitia medzi ľudmi a mágmi išla mierne do pozadia, ale stále je prítomná a hľadačom knižnej hĺbky dáva možnosť dumať nad stavom našej krajiny. Veľmi dobre taktiež funguje aj záverečná akcia či presnejšie zúčtovanie s hlavným bubákom druhého dielu, ktorý, ako sa dalo pochopiteľne čakať, je len medzičlánkom k tomu skutočne najväčšiemu zlu v pozadí udalostí, ktorému sa (veľmi pravdepodobne) natrie riť v poslednej časti. Bez stredne veľkého cliffhangera sa žiaden druhý diel trilógie nezaobíde a po prečítaní knihy som chcel viac.
Dá sa knihe niečo vytknúť? Stručná odpoveď je nie. Dlhšia by bola stále nie, pretože v rámci žánru urban fantasy, respektíve akčnej fantastiky má román všetko, čo má mať. Premúdrelo povedané, autor skvelo zvláda refrénovosť trópov subžánru. Úplne ako Elán poprock.
Trestanec od Martina Benkoviča prináša čitateľovi bažiacemu po poctivej dobrodružnej literatúre hektolitre knižnej krvi, natlakovej akcie, stereotypne maskulínnych hlášok a čierneho humoru. Skvelý príklad oddychovej, či múdro povedané eskapistickej, knižnej produkcie slovenského strihu.
P.S Som zvedavý, či dôjde na avizovanú literárnu spoluprácu s Jankom Išom, kde sa by sa v crossoveri mohli stretnúť Ajriš s Kladivákom.
Autor fotografie: Michal Puchovský