Slovenská fantastika aj napriek covidu zažíva svoje najlepšie roky. Za rok 2021 vyšlo štyridsaťdeväť kníh s tu väčším, tu menším podielom fantastických motívov. Nielenže sa na trhu usadili dve žánrové vydavateľstvá, ale súčasná doba priniesla možnosť pomerne ľahko publikovať vo vlastnom náklade. Vydavateľstvá ako Enribook zase ponúkajú možnosť si zaplatiť vydanie knihy. Práve takto vyšiel Zbeh, tretí diel post-apo série Svet ľudí z pera Petra Kalvu. Stojí za pozornosť?
Dej románu priamo nadväzuje na prvý diel série Dedičstvo, ktorý končí neúspešným atentátom na prezidentku Republiky, najväčšieho európskeho štátu po globálnej apokalypse. Člen útočného tímu a teraz už bývalý vojak Mních uteká z Republiky. Pripojí sa k rebelom a stane sa tak trochu nedobrovoľne súčasťou geopolitických bojov. Všetko sa následne skomplikuje, vypukne občianska vojna. Rôzne strany konfliktu proti sebe intrigujú a bojujú. Na záver jedna strana vyhrá a celé to vyznie ani nie horko-sladko, ale skôr horko-trpko.
Aj keď to podľa popisu deja tak celkom nevyzerá, dej knihy je jeden veľký zmätok. Výsledok je pomerne tristný vzhľadom na to, že sa jedná o tretiu knihu autora, ktorého diela mali mierne stúpajúcu úroveň. Úvod knihy ešte ako-tak funguje, ale asi od prvej tretiny je čítanie slušným utrpením. Kalva vie písať akčné scény a komorné príbehy s pár postavami, ale zúfalo mu nejde popis geopolitického konfliktu. Všetci boli len komiksovo zlí a mocichtiví. To by samo o sebe nebol až taký problém, ale to by sa Zbeh nesmel brať tak veľmi vážne.
Ďalší bolehlav mi spôsobovalo, že sa postavy vynárali z ničoty a podobne do stratena aj mizli. V jednu chvíľu sa takto objavia odniekadiaľ kresťanskí fanatici, ktorí sa správajú ako úplní maniaci. Sú ako nindžovia v osemdesiatkových akčných filmoch. Viac sa o nich nedozvieme, o ich motiváciách či ako prežili apokalypsu nepadne ani slovo. Iným príkladom nezvládnutia príbehu je práca s postavou rebelského generála. Jeho útok na hlavné mesto je dôležitý pre dej, ale o jeho motiváciách sa dozvieme až po uzavretí prímeria (!) a potom mimo scénu umrie tesne pred koncom knihy. Mimochodom, podobného nelogického záveru na úrovni céčkového akčného filmu sa dočká aj hlavná postava Mnícha. Tá je zastrelená v šialene gýčovej scéne v sprche. Vtipné to bolo, ale nezdalo sa mi, že by to bol zámer autora. Kalva ďalej veľmi zmätočne pracuje s reáliami svojho sveta. Používa abstraktné názvy ako Hlavné mesto, Sväté mesto, Juh, Sever pre ich popis, čo ešte mohlo fungovať v prípade príbehov zameraných na postavy, ale nie v široko pojatom románe. V geografii sveta som sa zúfalo strácal, chcelo by to aspoň malú mapku.
Zbeh vyvoláva hlavybôľ nielen po dejovej stránke, ale aj jazykovej. Peniaze by mal Kalva pýtať aj od korektora, pretože v knihe sa nachádzajú gramatické, ale aj štylistické chyby ako „stála pre ním hora muža“. Miestami sa čitateľ stretne s bizarnými vety ako „…jediným pohybom bolo Hakanovo pozadie, ktoré trčalo z dvier auta“, ktoré vyvolávali v nechcených momentoch návaly smiechu.
Bohužiaľ, s pokojným srdcom môžem odporučiť Zbeha len veľmi nenáročným milovníkom post-apo. Z románu priam kričí, že by potreboval editora, ktorý by Kalvu motivoval prepisovať román až do podoby hodnej vydania. Potenciál sa v príbehu ukrýval, ale zahlušilo ho amatérske spracovanie.
Zdroj obrázku: databazeknih.cz
About The Author
