Recenzia: Není krve bez ohně – Jiří Walker Procházka

Druhý diel zo série JFK predstavuje Johna Francisa Kovára už ako agenta tajomnej Agentúry EF. Doma to stojí za hovno a niekto sa musí stať hlavným hrdinom série.

Prvá misia býva krst ohňom pre každého, či už vekovo mladého alebo staršieho agenta. Opäť sa kniha s ničím zbytočne nezdržuje a po krátkom predstavení centrály Agentúry EF z ničoho nič skáče JFK spolu s partnerom Vincentom Vegom do prvého spoločného krviprelievania. Niekto veľmi zlý a tajomný chce zmeniť priebeh bitky u Slavkova, takže sa dočkáme Napoleona a stretu jeho bojového génia s nemeckými tankami z iného časopriestoru. Ratatatabumbumbum! Husté!

Tentoraz sa pera zmocnil druhý autor myšlienky série o svete alternatívnych realít Jiří Walker Procházka. Odlišnosti vidieť výrazne vo forme textu, druhý český spisovateľ holduje filmovému štýlu písania. Ta tam je pocit opatrnosti, ktorý ma sprevádzal počas čítania prvého románu. Akcia síce stále strieda akciu, ale tentoraz je krvavejšia a drsnejšia. Kým v prvom diele sme si užili viac vnútorných monológov osamelého JFK v alternatívnom svete, tu sa o dušu celý čas drsne konverzuje a hláškuje. Chlapi si taktiež užijú prítomnosť troch rozdielnych sexi žien. Dočkáme sa tak množstvo popisov krás, oblých tvarov a pohľadov ženských postáv. Nič pre radikálne feministky, ale za mňa spokojnosť. Cecky a krv, to je dobrá čitateľská kombinácia.

Hlavne mi Není krve bez ohně dala niečo, čo som podvedome očakával už od prvého dielu – ujebanosť. Tento slovenský výraz vyjadruje radosť zo schopnosti vymyslieť niečo naozaj šialené (napíšem si vtipnú a drsnú knihu, kde bude Napoleon bojovať s nemeckými tankami a všetci sa z toho budú kakať broky) a reálne to aj stvoriť, vydať a predať chtivým čitateľom. Takto si ja predstavujem kvalitný brak, na ktorom obdivujem práve tú odvahu kvalitne napísať obriu chujovinu pre podobne postihnutých ľudí.

About The Author

Jiří Walker Prochádzka Není kouře bez ohně