Recenze: Bluesová rozlúčka s Kotletovým paranormálnym detektívom Koskom?

František Kotleta stvoril za svoju literárnu kariéru množstvo hlavných postáv, ktoré spája svojský zmysel pre ešte svojskejšiu morálku, odvaha bojovať za správnu vec a ostrovtip. Z kotletovskej sady gerojov môjmu religionistickému srdiečku azda najviac prirástol k srdcu paranormálny detektív Tomáš Kosek. Antropológ a odborník na mytológie sa z univerzitného prostredia presunul do sveta súkromných detektívov a jeho boj za správnu vec spočíva v odstraňovaní démonov a sektárov za pomoci sexuálnej mágie. Zo všetkých Kotletových hrdinov, práve knihy s Koskom najviac pohoršovali milovníkov vysokého umenia, a to kvôli množstve explicitných sexuálnych scén.

Ale aj ten Kotleta sa vyvíja a zbierka poviedok Temné blues v New Orleans z roku 2022 má byť (údajne) rozlúčka s postavou Tomáša Koska. Či sa rozlúčka s Koskom pretiahne podobne ako posledné turné Kiss či Scorpions zatiaľ nevieme, ale môžeme sa teraz pozrieť na pazúriky posledných príbehov jediného paranormálneho detektíva s doktorátom z komparatívnej mytológie.

Zbierku tvorí jedna novela (Temné blues v New Orleanse), tri nové poviedky (Pod ježínčiním úplnkěm, Věčné město, V poušti), jedna už zverejnená v zborníku Ve znamení magie (Sitarane) a krátky autorský nekrológ (Zbohom, pane Kosku). Všetky texty okrem „Sitarane“ na seba voľne nadväzujú v časovej rovine, takže môžeme do určitej miery rozprávať o Temnom blues ako poviedkovom románe. Posledný text je záverečným dobrodružstvom Koska pred jeho odchodom na zaslúžený dôchodok sexuálneho vymetača démonov.

Žánrovo sme stále tam, kde bola séria o Koskovi vždy – akčná fantastika zľahka ochutená detektívkou a pornom. Niekde sa zjaví strašidlo, Kosek je povolaný do akcie, vyšetruje sa, skomplikuje sa to, čáry-máry-fuk a sex. V porovnaní s ostatnými Koskovými knihami v mojom osobnom rebríčku stojí Temné blues v New Orleanse na rovnakom mieste ako predchádzajúca zbierka poviedok Poslední tango v Havaně. Debutová zbierka poviedok Příliš dlouhá swingers párty ostáva neprekonaná, ale len o povestný jeden chĺpok v podpazuší.

Mojim favoritom je úvodný melancholický kus Temné blues v New Orleanse venovaný vúdú, ktorý sa má silnú noirovú atmosféru a veľmi príjemne ju obohacuje zapojenie odkazov na bluesové a jazzové piesne. Ako veľký fanúšik kvalitnej hudby som si novelu o to viac užil, navyše aj veľká časť deja sa odohráva v hudobnom klube. Zároveň sa jedná asi o najclivejší Kotletov text, ktorý som doposiaľ čítal. Všetky poviedky si ale držia veľmi vysokú remeselnú kvalitu, takže preferencie závisia skôr od toho, ktorá vám viac sadne tematicky. Čítate si po večeroch o zvrhlých stredovekých pápežoch? Nemôžete sa nabažiť českých rozprávkových bytostí? Ste reinkarnovaný Sumer? Snívate o antropologickom výskume na Reunione? Pre každého má Kotleta niečo!

František Kotleta napísal v podobe poviedkového románu Temné blues v New Orleans dôstojnú rozlúčku s postavou paranormálného detektíva Tomáša Koska. Poteší nielen pamätníkov, ale poslúži aj ako vstupná brána do Kotletovho románového sveta, ktorý podľa jedného nemenovaného výskumu spôsobil najviac odpadnutých rúk malomeštiakov pri dotyku s obálkou knihy medzi rokmi 2015 až 2022.

Zdroj obrázku: databazeknih.cz

About The Author

František Kotleta Temné blues v New Orleans