Recenzia: „Divoké srdce“ je blbé, ale našťastie zábavné vo svojej absurdite.

Príbeh čitateľa zaveje do odľahlého a ľudoprázdneho mestečka v Spojených štátov Amerických, ktorého spoločenský život sa rovná nule. Turisticky atraktívnym ho robí jedine legenda o lesnom mužovi, ktorý vraj žije roky bez pomoci v miestnych horách. Hneď mi doplo, že stojím pred príbehom lásky medzi drsným divochom a ženou.

Ona pracuje ako doktorandka na antropológii v Los Angeles a vyberie sa napísať dizertačku o divochovi. V Amerike majú asi nedostatok iných tém na skúmanie a sekty či fundamentalistickí kresťania sú nudné. To pravé vzrúšo bude asi moderný Tarzan. On žije v divokých lesoch na úteku pred údajne krivým obvinením zo zločinu a plný výčitiek svedomia. Skoro mi ukvapla slza nad jeho tklivým osudom. Ona, aby ho našla, sa ponúkne ako návnada a do toho lesa vstúpi s jeho úhlavným nepriateľom, ktorý ho plánuje zabiť. Ten ju začne v lese opitý znásilňovať, pretože to robia všetky nesympatické charaktery so ženskými postavami v románoch. Odrazu sa zjaví On…pretože ho žena po toľkých rokoch sexuálne abstinencie naozaj privábila. Musel mať veľmi vyvinutý čuch, asi ako Arnold v Komande, ktorý cítil nepriateľov po vetre. Potom si Ju zranenú odvedie do svojej jaskyne, v ktorej musia spolu stráviť zimu kvôli závejom snehu. No hotový splnený sen, stráviť s neumytým neučesaným sexi divochom dve mesiace v jednom priestore. On predstavuje akýsi ideál vznešeného divocha. Na prvý pohľad pôsobí ako drsný, ale vo vnútri je citlivý a zranený človek. Po večeroch študuje filozofického knihy v prútenom kresle, vyrába odevy z kožiek a suší mäso v odlúčení od civilizácie, ktorá ho odvrhla. Túto pózu si ale neudrží, pretože sa veľmi rýchlo dozvieme, že ho hmotne podporuje spolubojovník jeho otca z Vietnamu – alkoholik, že ten zločin naozaj spáchal a že je len odmieta prevziať zodpovednosť za svoj život. Úprimne, s týmto hlavným hrdinom som nesympatizoval a ani tridsať opisov jeho sexi hrude mi k tomu nepomohlo.

Nespútané srdce trpí absenciou akýchkoľvek vedľajších postáv, ktoré by dej spestrili. Niekedy po prvej tretine knihy sa dej presunie do jaskyne a zvyšok deja až do konca knihy tvoria vnútorné a vonkajšie monológy či dialógy postáv. Rozhovory medzi Ním a Ňou nepatria k tým najbystrejším, skôr by som ich tipoval na autorkine predstavy o fantáziách znudených žien v domácnostiach, ktoré márne čakajú na statného nadsamca s nadpriemerným údom. Áno, aj On z Nespútaného srdca disponuje značnou vypuklinou v oblasti rozkroku.

Autorka navyše asi v živote nestretla človeka, ktorý by pracoval na univerzite. Ináč by ju pravdepodobne nenapadlo urobiť zo ženy, ktorá si na univerzite musela osvojiť racionálny spôsob uvažovania, tak dementne sa správajúcu postavu. Ona sa správa bizarne emocionálne, pretože je žena. Zo všetkých intelekt urážajúcich (a dušu zabávajúcich) príkladov vyberiem aspoň dlhý úsek knihy, v ktorej Ona utečie zo zajatia v jaskyni a skoro umrie v snehovej búrke. Našťastie má On veľký sval, zvýšenú toleranciu voči blbote a celé toto dobrodružstvo posunie dej knihy k soft porno záverečnej tretine, v rámci ktorej pretrtkajú tak dva týždne v tempe lepších pornohercov.

Nespútané srdce sa tak nechtiac stáva mimoriadne zábavným čítaním, pretože autorka odhodila akúkoľvek logiku a sústredila sa len na opis ideálnej a vášnivej lásky v jaskyni. V prípade „Divokého srdca“ tvrdo narážame na dlažbu reality brakovej ženskej literatúry. Výsledkom čítania sa stali permanentne nadvihnuté kútiky pier, spojené s očakávaním ďalšieho farbistého opisu muskulatúry vznešeného divocha.

Janice Kaiserová Nespoutané srdce

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *